Hľadaj

Rastislav Vallo: Ľudia by nemali mať problém zaplatiť kartou aj pár centov

Lídri Poslať

Slováci sa nových platobných technológií neboja. Napriek tomu veľa Slovákov uprednostňuje používanie hotovosti pred platobnou kartou. Trh sa však postupne vyvíja, pribúdajú noví hráči, menia sa pravidlá. O aktuálnych trendoch, ako aj problémoch v oblasti bezhotovostných platieb na Slovensku sa magazín Financial Report rozprával v rámci Dňa bez hotovosti s Rastislavom Vallom, predsedom Združenia pre bankové karty.

Foto: Deň bez hotovosti

 

 

Slováci čoraz viac obľubujú platiť kartami. Je však jasné, že tu je ešte veľký priestor na zlepšenie, čo potvrdil aj prvý ročník akcie Deň bez hotovosti, ktorú Združenie pre bankové karty organizovalo. Aký je dnes pomer hotovostných a bezhotovostných platieb?

Zo všetkých platieb, ktoré sa v súčasnosti zrealizujú, je 40-percent bezhotovostných, hotovostných je 60-percent. Hoci sa Slovensko v tomto smere výrazne posunulo, v porovnaní so škandinávskymi krajinami zaostávame. Tie sú lídrami v bezhotovostnom styku, keďže tu sa až 80-percent platieb zrealizuje cez platobné karty a nie bankovky a mince. To znamená, že je ešte pred nami dlhá cesta. Je však dôležité povedať, že Slovensko má obrovský potenciál. Je tu veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí nám prinášajú stále nové vízie, akým spôsobom by sa mohlo platiť. Našou výhodou je, že Slováci radi skúšajú, teda sa nebránia využívaniu nových technológií.

 

 

Kde teda vidíte nutnosť zlepšiť sa?

Zapracovať musíme na prenikaní technológií do malých miest. Vo väčších mestách je vidno, že supermarkety, malé obchodíky i veľké obchody sú vybavené terminálmi, v menších mestách tomu tak nie je. Pripisujem to akejsi nedôvere, ktorá môže niekde ešte pretrvávať. Práve tu je priestor pre našu akciu Deň bez hotovosti, cez ktorú chceme poukázať na to, že platenie kartou je bezpečnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie ako platenie hotovosťou. Chceme, aby sa zo Slovenska stala bezhotovostná krajina, čomu dopomôžu aj prípadné výhodné obchodné podmienky. Preto Združenie pre bankové karty odbornú aj širokú verejnosť vzdeláva a robí osvetu o bezhotovostných platbách.

 

Hovoríte o tom, že 60-percent platieb je stále hotovostných. Ako potom vyzerá typický slovenský klient, ktorý ešte stále preferuje hotovosť? Čo ľudí odrádza od používania kariet a bezkontaktných platieb?

Predstavím vám typického užívateľa hotovosti aj človeka, ktorý funguje bezhotovostne. Človek, ktorý platí najmä hotovosťou, si po tom, čo mu nabehne výplata na účet, vyberie skoro všetky peniaze a má ich schované doma. Aj v prípade, že ide na nákupy či s priateľmi von, kde sa dá bezproblémovo platiť kartou, hotovosť musí mať pri sebe. Inak sa necíti isto. Avšak, na druhej strane človek, ktorý používa bezhotovostné platby aktívne, nemá pri sebe hotovosť, respektíve len minimálnu. Ale vo svojom mobilnom telefóne má stiahnutú aplikáciu, vďaka ktorej môže financie zdieľať so svojimi priateľmi. A to dokonca online, v reálnom čase. Takýto človek využíva všetky možnosti bezhotovostných platieb, či už ide o nákup v supermarketoch, malých obchodoch, alebo v reštauráciách a baroch. Verte mi, že drvivá väčšina personálu je radšej, keď platíte kartou. Je to rýchlejšie, jednoduchšie a bezpečnejšie na oboch stranách.

 

V minulosti bol v reštauráciách vôbec problém platiť kartu. Dnes to už tak nie je, no prepitné aj tak musíte hľadať v peňaženke. Mení sa aj toto?

Trend je aj v tomto smere jasný. Už aj u nás sú terminály, ktoré vedia prijímať platobnú kartu, no majú v sebe aplikáciu, ktorá umožní reštaurácii aj klientovi nechať prepitné. Čiže tento problém sa pomaly vytráca. V tomto smere však musíme byť trochu trpezlivejší. Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa a pretvoriť mentálne nastavenie ľudí na Slovensku nie je také jednoduché.

 

Pred niekoľkými mesiacmi som sa stretol s jedným problémom. V prevádzkach, kde sa častokrát platia nižšie sumy, som neraz videl oznam o tom, že platby do troch eur nie je možné platiť kartou. Má obchodník právo niečo takéto vyžadovať? 

Obchodník by to – už len vo vzťahu ku svojim zákazníkom – nemal robiť. Cieľom bezhotovostného platobného styku totiž je, aby sa klienti neobmedzovali. V praxi by to teda malo vyzerať tak, že keď idem do obchodu po väčší nákup alebo si len kúpiť zápalky za 10 centov, mala by mi stačiť platobná karta. A rozhodne ani obchodné podmienky medzi bankou a predajcom nemotivujú obchodníka k tomu, aby spravil takéto vyhlásenie. Aj v tomto smere sa však posúva situácia pozitívnym smerom. Znížili sa poplatky ktoré nazývame v bankovej sfére interchange fees. Ide o poplatky, ktoré hradí prijímateľ platobnej karty vydavateľovi. Tu vznikol priestor na to, aby sa provízie, ktoré platí obchodník, mohli znížiť. Toto v kombinácii s bezkontaktnou technológiou, ktorá je rýchla a pohodlná, sa tak stará o to, že nápisy, s ktorými ste sa stretli, miznú a klient môže aj veľmi malé sumy zaplatiť kartou.

 

Ako funguje mechanizmus poplatkov pri termináloch?

Obchodník v potravinách, reštauráciách, baroch zväčša platí províziu banke alebo procesorovi, ktorý mu zabezpečuje celú infraštruktúru. Tento spracovateľ platí poplatok za bezhotovostnú platbu vydavateľovi karty. Za debetné karty je poplatok vo výške 0,2 percenta a za kreditné karty 0,3 percenta. 

 

Ešte ujasním pojmy. Mnohí si myslia, že kartové spoločnosti ako Visa či Mastercard, vydávajú platobné karty. Nie je tomu tak. Vydavateľom je banka. Kartové spoločnosti sú sprostredkovatelia infraštruktúry. 

 

Aký je v súčasnosti rozdiel na Slovensku v používaní debetných a kreditných kariet? Kedy sa klientovi oplatí viac debetka a kedy kreditka?

Rozdiel medzi kreditnou a debetnou kartou spočíva predovšetkým v tom, že pri debetnej karte klient míňa svoje vlastné finančné prostriedky. Pri kreditnej karte klient využíva plávajúci revolvingový úver, ktorý dostáva od svojej banky. Osobne klientom odporúčam používať predovšetkým kreditnú kartu, lebo nemíňajú svoje finančné prostriedky. V rámci jedného cyklu pritom minie len toľko, koľko potrebuje. Následne sa rozhodne, koľko z tých financií, napríklad ešte v daný deň, spätne uhradí a z akej sumy si spraví krátkodobú pôžičku. Platiť kartou sa oplatí aj pre prípad možnej neskoršej reklamácie. Klienta a jeho vlastných peňazí sa celý proces reklamácie absolútne nedotkne, celé sa to deje v banke, on a jeho financie nie sú absolútne poškodené.
 

A ako je to v zahraničí?

Pokiaľ sa bavíme o možnosti prijímania kariet, tak to je v Európskej únii rovnocenné. Terminály sú schopné prijať online platby. Ak hovoríme o akceptovateľnosti, tak tam sú vo výhode predsa len kreditné karty. Je to z dôvodu, že obchodník má väčšiu garanciu toho, že financie dostane. 

 

Bezkontaktné platby získavajú vďaka mobilným aplikáciám i rôznym moderným technológiám nový rozmer. Vnímate to ako konkurenciu k súčasným platobným kartám, alebo je to istým spôsobom doplnok? Hovorím napríklad o platbách mobilom.

Platby mobilom sú mimoriadne zaujímavá oblasť, kde sa banky môžu vydať niekoľkými smermi. Prvým je, že si finančný dom vytvorí svoju vlastnú aplikáciu. Vďaka nej môže poskytnúť platby mobilom na existujúce platobné karty, ktoré klient má. Avšak, trend zo západnej Európy, ktorý k nám prichádza, spočíva v spolupráci so svetovými IT gigantami ako Google, Apple či Samsung. Banky si s týmito spoločnosťami spravia dohody, môžu tak využívať ich aplikácie na platenie. Pre klienta to znamená, že si svoju bankou vydanú kartu zaregistruje v aplikácii napríklad ApplePay či AndroidPay a už len využíva možnosti platby.

 

Ktoré bezpečnostné hrozby súvisia s bezkontaktnými platbami a s platobnými systémami celkovo?

Všetky platobné nástroje a platobné brány, ktoré používajú banky, sú pod drobnohľadom a podliehajú bezpečnostným auditom kartových spoločností a  jednotlivých bánk. Okrem toho sa realizujú externé auditové previerky. Aj preto si dovolím povedať že platobný priestor je sledovaný, regulovaný a bezpečnostne testovaný tak prísne ako máloktorá oblasť.

 

Ale existuje nejaká hrozba? Ako sa môže voči hrozbám klient brániť?

V prvom rade by sa mal klient správať ku svojej platobnej karte ako k cenine alebo ako ku kľúču k financiám. Mal by teda dodržiavať obchodné podmienky platobnej karty.

 

Napríklad PIN kód nie je na to, aby si ho klient napísal na kartu, do zápisníka, či do poznámky, ale mal by si ho zapamätať. V prípade, že kartu stratí, alebo mu ju niekto odcudzí, tak je potrebné ju okamžite nahlásiť ako stratenú. Navyše, v súčasnosti už niektoré banky umožňujú aj takzvaný manažment limitu karty. To znamená, že je možné nakonfigurovať si použitie svojej karty. A dá sa to zrealizovať aj cez aplikáciu, čím sa mnohonásobne zvyšuje bezpečnosť karty.

 

 

Objavujú sa nejaké typické porušenia takýchto základných pravidiel?

Samozrejme, stále sú tu klienti, ktorí si svoj PIN píšu hocikam na dostupné miesta. Zároveň sú náchylní uveriť takzvaným poradcom pri bankomate. Ich praktiky sú také, že pristúpia k človeku, ktorému vysvetlia, že mu pomôžu s výberom z bankomatu. Dôverčivý človek súhlasí a nakoniec zistí, že namiesto 100 eur vybral reálne 500 eur, ale v ruke má iba tých sto. Jednoducho ho okradli. Bohužiaľ, takých prípadov je stále veľa. A aj toto je miesto pre Združenie pre bankové karty – učíme a aj naďalej budeme edukovať Slovákov v tom, ako bezpečne platiť kartami.

 

Aké trendy nás po bezkontaktných platbách čakajú? Čo bude ďalší krok?

Jednoznačne mobil. Je to zariadenie, ktoré nám poskytuje priestor na uloženie akýchkoľvek dát, ako aj tých senzitívnych, medzi ktoré sa radia i  financie. Mobil je zariadenie, ktoré má človek neustále pri sebe. Čiže bude veľmi jednoduché vytvárať nové a nové aplikácie na to, aby umožnili klientovi väčší komfort pri platení – a to aj v súvislosti s jednoduchou konfiguráciou zariadenia. To bude následne fungovať presne tak, ako on sám potrebuje. 

 

Rastislav Vallo
Na pozíciu predsedu Združenia pre bankové karty sa dostal v roku 2017. Zároveň od júna 2010 pôsobí ako šéf oddelenia platobných kariet v Tatra banke. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity. Svoju kariéru odštartoval v Slovenskej sporiteľni na oddelení rozvoja kariet, neskôr sa stal vedúcim tohto tímu. Skúsenosti získaval aj v spoločnosti Giesecke & Devrient, ktorá sa zaoberá výrobou plastových kariet a technológií smart cards, či v Regional Card Processing Centre. Od roku 2009 je súčasťou štruktúr Raiffeisen International, materskej spoločnosti Tatra banky.

Provízie rozpočítavajte
v ICM2
Insurance Contract Manager
Softvér a služby pre finančný trh
www.ICM2.sk

Kľúčové slová

Prečítajte si tiež:
22.6.2018 Marek Šimo

Cena kryptomien môže ďalej kolísať

Kryptomeny zažili v minulosti už aj svetlejšie dni. V posledných týždňoch sme svedkami postupného klesajúceho pohybu smerom k cene okolo ...

21.6.2018 Ján Beracka

Daň z poistenia schválil parlament

Parlament schválil poistnú daň. Celá diskusia okolo dane bola veľmi búrlivá a vyvolala množstvo kontroverzií. Návrh ako celok definitívne ...

20.6.2018 Ján Beracka

Parlament schválil limit na provízie agentov za sprostredkovanie niektorých úverov

Parlament schválil novelu zákona o poisťovníctve. V rámci tejto novely sa reguluje odkupná hodnota poistiek, no súčasťou novely mala byť aj ...

20.6.2018 Ján Beracka

Slovenská ekonomika ďalej rastie, v ďalších rokoch pomôže nová automobilka

Slovenskej ekonomike sa darí a zostane to tak aj v najbližších rokoch Vyplýva to z odhadov Národnej banky Slovenska ...

19.6.2018 Ján Beracka

Na podanie odloženého daňového priznania ostávajú dva týždne

Na podanie daňového priznania ostávajú posledné dva týždne. Týka sa to tých daňovníkov, napríklad živnostníkov, ktorí si odložili ...

18.6.2018 Redakcia FinReport

Finančné aktuality 24/2018: Falšovaný tovar stojí Slovensko ročne milióny

Falšované produkty spôsobujú rušenie pracovných miest. Počet rumunských a Ukrajinských firiem na Slovensku narastá. Slováci majú obavy o ...

24.5.2018 Ján Beracka

Filip Schochmann: Kto nedigitalizuje, neprežije!

Digitalizácia je dnes moderný a frekventovaný pojem. Ponúka zrýchlenie a zjednodušenie, taktiež možnosti „zdieľania“ a integrácie. ...

23.5.2018 Ján Beracka

Eva Stoklásová: V porovnávačoch často chýbajú informácie, klienti mávajú nereálne očakávania

Súčasťou novely zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je aj paragraf o tom, že internetové porovnávače, cez ktoré ...

22.5.2018 Ján Beracka

Gertrud Ingestadová: Problémom digitalizácie EÚ je rôzne tempo členských krajín

EÚ, rovnako ako celý svet, digitalizuje. Členské štáty však majú špecifickú pozíciu, keďže v rámci EÚ vzniká jednotný digitálny ...

21.5.2018 Ján Beracka

Gilles Feith: EÚ potrebuje ďalšiu, digitálnu, slobodu

Gilles Feith pracuje na digitalizácii verejného sektora v Luxembursku. Hovorí, že krajina sa pokúša o vznik digitálneho národa. Pre magazín ...

10.5.2018 Ján Beracka

Martin Lancz: Strop na provízie je chyba. Môže zdražiť úvery pre klientov

Rozloženie provízií za sprostredkovanie úverov na tri roky a zavedenie stropu na tieto odmeny môže výrazným spôsobom zasiahnuť finančný ...

27.2.2018 Ján Beracka

Vyhlásenie k vražde Jána Kuciaka

26.2.2018 Ján Beracka

Martin Peter: PSD 2 je obrovská šanca na rozvoj služieb

V roku 2018 začína platiť nová európska smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 o platobných službách, známa ako PSD 2. O ...

22.2.2018 Ján Beracka

Susanne Hannestadová: SR má dobrý postoj k bezhotovostnému styku, no stále zaostáva

Škandinávske krajiny sú dlhodobo lídrami v oblasti finančných technológií a bezhotovostných platieb. Hotovosť hrá v severských krajinách ...

21.2.2018 Ivana Michalová

Ivan Mikloš: Realitná bublina skôr či neskôr praskne, je veľa signálov, že sa nafukuje

Podobne, ako za čias poslednej veľkej globálnej ekonomickej krízy, aj dnes máme priaznivé ekonomické prostredie, slovenskí obyvatelia sú ...

19.12.2017 Ivana Michalová

Eva Černá: Ľudia si netvoria rezervy, dostávajú sa do problémov

Mnoho ľudí sa dostáva do finančných problémov práve preto, že nedokážu rozumne narábať so svojimi finančnými prostriedkami. To je ...

4.12.2017 Redakcia FinReport

Oliver Borko: Každoročné vzdelávanie agentov podporujem, opakované skúšky sú zbytočné

Cez Národnú radu Slovenskej republiky prešla novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Kladie dôraz na vzdelávanie ...

30.11.2017 Ján Beracka

Nobelovu cenu za rok 2017 si vyslúžilo skúmanie ľudskosti v ekonomike

Ekonómia je veda, v ktorej sa stretávajú viaceré pohľady na svet. Na jednej strane stoja ekonómovia, ktorí sa snažia ekonomickú realitu ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Chcete dostávať novinky na E-mail?