Hľadaj

Rastislav Vallo: Ľudia by nemali mať problém zaplatiť kartou aj pár centov

Lídri Poslať

Slováci sa nových platobných technológií neboja. Napriek tomu veľa Slovákov uprednostňuje používanie hotovosti pred platobnou kartou. Trh sa však postupne vyvíja, pribúdajú noví hráči, menia sa pravidlá. O aktuálnych trendoch, ako aj problémoch v oblasti bezhotovostných platieb na Slovensku sa magazín Financial Report rozprával v rámci Dňa bez hotovosti s Rastislavom Vallom, predsedom Združenia pre bankové karty.

Foto: Deň bez hotovosti

 

 

Slováci čoraz viac obľubujú platiť kartami. Je však jasné, že tu je ešte veľký priestor na zlepšenie, čo potvrdil aj prvý ročník akcie Deň bez hotovosti, ktorú Združenie pre bankové karty organizovalo. Aký je dnes pomer hotovostných a bezhotovostných platieb?

Zo všetkých platieb, ktoré sa v súčasnosti zrealizujú, je 40-percent bezhotovostných, hotovostných je 60-percent. Hoci sa Slovensko v tomto smere výrazne posunulo, v porovnaní so škandinávskymi krajinami zaostávame. Tie sú lídrami v bezhotovostnom styku, keďže tu sa až 80-percent platieb zrealizuje cez platobné karty a nie bankovky a mince. To znamená, že je ešte pred nami dlhá cesta. Je však dôležité povedať, že Slovensko má obrovský potenciál. Je tu veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí nám prinášajú stále nové vízie, akým spôsobom by sa mohlo platiť. Našou výhodou je, že Slováci radi skúšajú, teda sa nebránia využívaniu nových technológií.

 

 

Kde teda vidíte nutnosť zlepšiť sa?

Zapracovať musíme na prenikaní technológií do malých miest. Vo väčších mestách je vidno, že supermarkety, malé obchodíky i veľké obchody sú vybavené terminálmi, v menších mestách tomu tak nie je. Pripisujem to akejsi nedôvere, ktorá môže niekde ešte pretrvávať. Práve tu je priestor pre našu akciu Deň bez hotovosti, cez ktorú chceme poukázať na to, že platenie kartou je bezpečnejšie, rýchlejšie a jednoduchšie ako platenie hotovosťou. Chceme, aby sa zo Slovenska stala bezhotovostná krajina, čomu dopomôžu aj prípadné výhodné obchodné podmienky. Preto Združenie pre bankové karty odbornú aj širokú verejnosť vzdeláva a robí osvetu o bezhotovostných platbách.

 

Hovoríte o tom, že 60-percent platieb je stále hotovostných. Ako potom vyzerá typický slovenský klient, ktorý ešte stále preferuje hotovosť? Čo ľudí odrádza od používania kariet a bezkontaktných platieb?

Predstavím vám typického užívateľa hotovosti aj človeka, ktorý funguje bezhotovostne. Človek, ktorý platí najmä hotovosťou, si po tom, čo mu nabehne výplata na účet, vyberie skoro všetky peniaze a má ich schované doma. Aj v prípade, že ide na nákupy či s priateľmi von, kde sa dá bezproblémovo platiť kartou, hotovosť musí mať pri sebe. Inak sa necíti isto. Avšak, na druhej strane človek, ktorý používa bezhotovostné platby aktívne, nemá pri sebe hotovosť, respektíve len minimálnu. Ale vo svojom mobilnom telefóne má stiahnutú aplikáciu, vďaka ktorej môže financie zdieľať so svojimi priateľmi. A to dokonca online, v reálnom čase. Takýto človek využíva všetky možnosti bezhotovostných platieb, či už ide o nákup v supermarketoch, malých obchodoch, alebo v reštauráciách a baroch. Verte mi, že drvivá väčšina personálu je radšej, keď platíte kartou. Je to rýchlejšie, jednoduchšie a bezpečnejšie na oboch stranách.

 

V minulosti bol v reštauráciách vôbec problém platiť kartu. Dnes to už tak nie je, no prepitné aj tak musíte hľadať v peňaženke. Mení sa aj toto?

Trend je aj v tomto smere jasný. Už aj u nás sú terminály, ktoré vedia prijímať platobnú kartu, no majú v sebe aplikáciu, ktorá umožní reštaurácii aj klientovi nechať prepitné. Čiže tento problém sa pomaly vytráca. V tomto smere však musíme byť trochu trpezlivejší. Ako sa hovorí, zvyk je železná košeľa a pretvoriť mentálne nastavenie ľudí na Slovensku nie je také jednoduché.

 

Pred niekoľkými mesiacmi som sa stretol s jedným problémom. V prevádzkach, kde sa častokrát platia nižšie sumy, som neraz videl oznam o tom, že platby do troch eur nie je možné platiť kartou. Má obchodník právo niečo takéto vyžadovať? 

Obchodník by to – už len vo vzťahu ku svojim zákazníkom – nemal robiť. Cieľom bezhotovostného platobného styku totiž je, aby sa klienti neobmedzovali. V praxi by to teda malo vyzerať tak, že keď idem do obchodu po väčší nákup alebo si len kúpiť zápalky za 10 centov, mala by mi stačiť platobná karta. A rozhodne ani obchodné podmienky medzi bankou a predajcom nemotivujú obchodníka k tomu, aby spravil takéto vyhlásenie. Aj v tomto smere sa však posúva situácia pozitívnym smerom. Znížili sa poplatky ktoré nazývame v bankovej sfére interchange fees. Ide o poplatky, ktoré hradí prijímateľ platobnej karty vydavateľovi. Tu vznikol priestor na to, aby sa provízie, ktoré platí obchodník, mohli znížiť. Toto v kombinácii s bezkontaktnou technológiou, ktorá je rýchla a pohodlná, sa tak stará o to, že nápisy, s ktorými ste sa stretli, miznú a klient môže aj veľmi malé sumy zaplatiť kartou.

 

Ako funguje mechanizmus poplatkov pri termináloch?

Obchodník v potravinách, reštauráciách, baroch zväčša platí províziu banke alebo procesorovi, ktorý mu zabezpečuje celú infraštruktúru. Tento spracovateľ platí poplatok za bezhotovostnú platbu vydavateľovi karty. Za debetné karty je poplatok vo výške 0,2 percenta a za kreditné karty 0,3 percenta. 

 

Ešte ujasním pojmy. Mnohí si myslia, že kartové spoločnosti ako Visa či Mastercard, vydávajú platobné karty. Nie je tomu tak. Vydavateľom je banka. Kartové spoločnosti sú sprostredkovatelia infraštruktúry. 

 

Aký je v súčasnosti rozdiel na Slovensku v používaní debetných a kreditných kariet? Kedy sa klientovi oplatí viac debetka a kedy kreditka?

Rozdiel medzi kreditnou a debetnou kartou spočíva predovšetkým v tom, že pri debetnej karte klient míňa svoje vlastné finančné prostriedky. Pri kreditnej karte klient využíva plávajúci revolvingový úver, ktorý dostáva od svojej banky. Osobne klientom odporúčam používať predovšetkým kreditnú kartu, lebo nemíňajú svoje finančné prostriedky. V rámci jedného cyklu pritom minie len toľko, koľko potrebuje. Následne sa rozhodne, koľko z tých financií, napríklad ešte v daný deň, spätne uhradí a z akej sumy si spraví krátkodobú pôžičku. Platiť kartou sa oplatí aj pre prípad možnej neskoršej reklamácie. Klienta a jeho vlastných peňazí sa celý proces reklamácie absolútne nedotkne, celé sa to deje v banke, on a jeho financie nie sú absolútne poškodené.
 

A ako je to v zahraničí?

Pokiaľ sa bavíme o možnosti prijímania kariet, tak to je v Európskej únii rovnocenné. Terminály sú schopné prijať online platby. Ak hovoríme o akceptovateľnosti, tak tam sú vo výhode predsa len kreditné karty. Je to z dôvodu, že obchodník má väčšiu garanciu toho, že financie dostane. 

 

Bezkontaktné platby získavajú vďaka mobilným aplikáciám i rôznym moderným technológiám nový rozmer. Vnímate to ako konkurenciu k súčasným platobným kartám, alebo je to istým spôsobom doplnok? Hovorím napríklad o platbách mobilom.

Platby mobilom sú mimoriadne zaujímavá oblasť, kde sa banky môžu vydať niekoľkými smermi. Prvým je, že si finančný dom vytvorí svoju vlastnú aplikáciu. Vďaka nej môže poskytnúť platby mobilom na existujúce platobné karty, ktoré klient má. Avšak, trend zo západnej Európy, ktorý k nám prichádza, spočíva v spolupráci so svetovými IT gigantami ako Google, Apple či Samsung. Banky si s týmito spoločnosťami spravia dohody, môžu tak využívať ich aplikácie na platenie. Pre klienta to znamená, že si svoju bankou vydanú kartu zaregistruje v aplikácii napríklad ApplePay či AndroidPay a už len využíva možnosti platby.

 

Ktoré bezpečnostné hrozby súvisia s bezkontaktnými platbami a s platobnými systémami celkovo?

Všetky platobné nástroje a platobné brány, ktoré používajú banky, sú pod drobnohľadom a podliehajú bezpečnostným auditom kartových spoločností a  jednotlivých bánk. Okrem toho sa realizujú externé auditové previerky. Aj preto si dovolím povedať že platobný priestor je sledovaný, regulovaný a bezpečnostne testovaný tak prísne ako máloktorá oblasť.

 

Ale existuje nejaká hrozba? Ako sa môže voči hrozbám klient brániť?

V prvom rade by sa mal klient správať ku svojej platobnej karte ako k cenine alebo ako ku kľúču k financiám. Mal by teda dodržiavať obchodné podmienky platobnej karty.

 

Napríklad PIN kód nie je na to, aby si ho klient napísal na kartu, do zápisníka, či do poznámky, ale mal by si ho zapamätať. V prípade, že kartu stratí, alebo mu ju niekto odcudzí, tak je potrebné ju okamžite nahlásiť ako stratenú. Navyše, v súčasnosti už niektoré banky umožňujú aj takzvaný manažment limitu karty. To znamená, že je možné nakonfigurovať si použitie svojej karty. A dá sa to zrealizovať aj cez aplikáciu, čím sa mnohonásobne zvyšuje bezpečnosť karty.

 

 

Objavujú sa nejaké typické porušenia takýchto základných pravidiel?

Samozrejme, stále sú tu klienti, ktorí si svoj PIN píšu hocikam na dostupné miesta. Zároveň sú náchylní uveriť takzvaným poradcom pri bankomate. Ich praktiky sú také, že pristúpia k človeku, ktorému vysvetlia, že mu pomôžu s výberom z bankomatu. Dôverčivý človek súhlasí a nakoniec zistí, že namiesto 100 eur vybral reálne 500 eur, ale v ruke má iba tých sto. Jednoducho ho okradli. Bohužiaľ, takých prípadov je stále veľa. A aj toto je miesto pre Združenie pre bankové karty – učíme a aj naďalej budeme edukovať Slovákov v tom, ako bezpečne platiť kartami.

 

Aké trendy nás po bezkontaktných platbách čakajú? Čo bude ďalší krok?

Jednoznačne mobil. Je to zariadenie, ktoré nám poskytuje priestor na uloženie akýchkoľvek dát, ako aj tých senzitívnych, medzi ktoré sa radia i  financie. Mobil je zariadenie, ktoré má človek neustále pri sebe. Čiže bude veľmi jednoduché vytvárať nové a nové aplikácie na to, aby umožnili klientovi väčší komfort pri platení – a to aj v súvislosti s jednoduchou konfiguráciou zariadenia. To bude následne fungovať presne tak, ako on sám potrebuje. 

 

Rastislav Vallo
Na pozíciu predsedu Združenia pre bankové karty sa dostal v roku 2017. Zároveň od júna 2010 pôsobí ako šéf oddelenia platobných kariet v Tatra banke. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity. Svoju kariéru odštartoval v Slovenskej sporiteľni na oddelení rozvoja kariet, neskôr sa stal vedúcim tohto tímu. Skúsenosti získaval aj v spoločnosti Giesecke & Devrient, ktorá sa zaoberá výrobou plastových kariet a technológií smart cards, či v Regional Card Processing Centre. Od roku 2009 je súčasťou štruktúr Raiffeisen International, materskej spoločnosti Tatra banky.

Kľúčové slová

Prečítajte si tiež:
23.9.2018 Marek Mittaš

Dot-com bublina zničila mýtus o tom, že internet je nezničiteľný stroj na peniaze

Písal sa piatok 10. marca 2000 a  Nasdaq Composite index bol v oblakoch. To bol vrchol technologickej bubliny, ktorá po víkende spľasla. Svet ...

21.9.2018 Marek Mittaš

Podnikateľský úver. Pomáha rozvoju aj záchrane

Podnikatelia majú možnosť získať úver na rozvoj podnikania, ale aj na odvrátenie prechodných problémov. Čoraz viac sa však dvere ...

20.9.2018 Ivana Brillová

Ján Anguš: Podnikatelia sú pre štát nepriateľmi, podmienky na podnikanie sú zložité

Človek, ktorý začína podnikať, má veľký problém s tým, ako to má urobiť. Nemá totiž jasný návod. K tomu sa pridáva aj ...

19.9.2018 Ján Beracka

Nižšie provízie za lepšie podmienky úveru pre klienta? Ojedinelý výstrelok, ktorý sa neujme, tvrdia agenti

Rozruch na sprostredkovateľskom trhu vyvolalo rozhodnutie Slovenskej sporiteľne (SLSP) zmeniť provízny poriadok týkajúci sa finančných ...

18.9.2018 Ivana Brillová

Zamestnávatelia lákajú zamestnancov na štedré benefity

Nízka nezamestnanosť, ktorá v januári dosiahla úroveň 5,88 %, je pre firmy výzvou do boja o kvalitných pracovníkov. Novú prácu ...

17.9.2018 Redakcia FinReport

Finančné aktuality 37/2018: Podnikatelia slabo využívajú sociálne siete

Na podporu podnikania využíva sociálne siete len každý tretí slovenský podnikateľ. Miera nezamestnanosti medziročne klesla, medzimesačne ...

17.9.2018 Ivana Brillová

Peniaze sú motivátorom s ručením obmedzeným

Finančné odmeny sú hnacím motorom pre mnohých zamestnancov. Nielenže ich do zamestnania prilákali, ale práve atraktívne finančné ...

9.7.2018 Ivana Brillová

Róbert Chovanculiak: Zdieľaná ekonomika by pomohla rozvoju východného Slovenska, je tam potenciál

Zdieľaná ekonomika v súčasnosti nie je v právnych poriadkoch mnohých štátov dostatočne ukotvená, preto vznikajú mnohé rozpory. O tom, ...

29.6.2018 Ján Beracka

Mikko Annala: Základný príjem je ako chlieb, ak si ho chcete natrieť, musíte pracovať

Miko Annala pomáhal fínskej vláde pripravovať experiment so základným príjmom, ktorý sa na konci tohto roku po dvoch rokoch skončí. Podľa ...

24.5.2018 Ján Beracka

Filip Schochmann: Kto nedigitalizuje, neprežije!

Digitalizácia je dnes moderný a frekventovaný pojem. Ponúka zrýchlenie a zjednodušenie, taktiež možnosti „zdieľania“ a integrácie. ...

23.5.2018 Ján Beracka

Eva Stoklásová: V porovnávačoch často chýbajú informácie, klienti mávajú nereálne očakávania

Súčasťou novely zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je aj paragraf o tom, že internetové porovnávače, cez ktoré ...

22.5.2018 Ján Beracka

Gertrud Ingestadová: Problémom digitalizácie EÚ je rôzne tempo členských krajín

EÚ, rovnako ako celý svet, digitalizuje. Členské štáty však majú špecifickú pozíciu, keďže v rámci EÚ vzniká jednotný digitálny ...

21.5.2018 Ján Beracka

Gilles Feith: EÚ potrebuje ďalšiu, digitálnu, slobodu

Gilles Feith pracuje na digitalizácii verejného sektora v Luxembursku. Hovorí, že krajina sa pokúša o vznik digitálneho národa. Pre magazín ...

10.5.2018 Ján Beracka

Martin Lancz: Strop na provízie je chyba. Môže zdražiť úvery pre klientov

Rozloženie provízií za sprostredkovanie úverov na tri roky a zavedenie stropu na tieto odmeny môže výrazným spôsobom zasiahnuť finančný ...

27.2.2018 Ján Beracka

Vyhlásenie k vražde Jána Kuciaka

26.2.2018 Ján Beracka

Martin Peter: PSD 2 je obrovská šanca na rozvoj služieb

V roku 2018 začína platiť nová európska smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 o platobných službách, známa ako PSD 2. O ...

22.2.2018 Ján Beracka

Susanne Hannestadová: SR má dobrý postoj k bezhotovostnému styku, no stále zaostáva

Škandinávske krajiny sú dlhodobo lídrami v oblasti finančných technológií a bezhotovostných platieb. Hotovosť hrá v severských krajinách ...

21.2.2018 Ivana Brillová

Ivan Mikloš: Realitná bublina skôr či neskôr praskne, je veľa signálov, že sa nafukuje

Podobne, ako za čias poslednej veľkej globálnej ekonomickej krízy, aj dnes máme priaznivé ekonomické prostredie, slovenskí obyvatelia sú ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Najčítanejšie

  1. 1.
    Ján Anguš: Podnikatelia sú pre štát nepriateľmi, podmienky na podnikanie sú zložité
  2. 2.
    Dot-com bublina zničila mýtus o tom, že internet je nezničiteľný stroj na peniaze
  3. 3.
    Slovensko zasiahne víchrica, meteorológovia vydali výstrahy pre celé územie
  4. 4.
    V Tanzánii začali pochovávať obete nehody trajektu, ktorý sa prevrátil na Viktóriinom jazere
  5. 5.
    V Buckinghamskom paláci zadržali muža pre elektrický paralyzér

Chcete dostávať novinky na E-mail?