Zdroj foto: Pixabay.com

Sporenie je kultúrnou záležitosťou a chuť sporiť na Slovensku postupne klesá. „Sporenie je ovplyvnené viacerými faktormi, bohatstvom domácností, vzdelaním, finančnou gramotnosťou a asistenciou domácnostiam vo finančných otázkach. Slováci patria na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a časť finančných zdrojov majú viazaných práve k bývaniu – či už vo forme vložených peňazí, alebo úverov na bývanie,“ hodnotí súčasný stav Andrej Arady, makroekonóm Všeobecnej úverovej banky (VÚB).

Vzťah k nehnuteľnosti na bývanie je skutočne jeden z kľúčových faktorov. Kúpa nehnuteľnosti si vyžaduje naozaj zásadnú investíciu a Slováci sú v tomto smere európsky nadpriemer. Prieskum Európskej centrálnej banky (ECB) z roku 2014 totiž ukázal, že nehnuteľnosť na Slovensku vlastní až 85 % domácností. V susednom Rakúsku je to 48 %, v rámci eurozóny vlastní nehnuteľnosť na vlastné bývanie 61 % domácností. Podobná situácia ako na Slovensku bola v roku 2014 napríklad v Maďarsku.

Po kríze sporíme viac, bolo už aj lepšie 

Odhodlanie Slovákov sporiť sa podľa VÚB začala zmenšovať najmä po rozpade Československa a situácia sa stala stabilnejšou až po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004. Slováci však boli najsporivejší v roku 1997, vtedy slovenské domácnosti boli schopné odložiť 14 % príjmov, české domácnosti dokázali vtedy usporiť 13 % svojich príjmov. V roku 2006, teda pred vznikom krízy, priemerná slovenská domácnosť odložila len necelých 6 %, kým české domácnosti si podiel nasporených prostriedkov dokázali udržať na úrovni z roku 1997. 

Práve kríza však znamená určitý zlom vo vývoji. „Slováci si uvedomili, že časy hojnosti netrvajú večne a je dobré byť pripravený i na pokles príjmov,“ hovorí Branislav Tuš, manažér investičného oddelenia spoločnosti NN SR. 

Aktuálne silnejúci trend potvrdzuje aj VÚB banka, hoci rezervy sú ešte veľké. „Po kríze sme začali viac sporiť, ale na úroveň 90-tych rokov minulého storočia sme sa ešte nedostali. V roku 2016 slovenské domácnosti sporili len 8,8 % z príjmov, v susednom Česku to bolo takmer 12 % z príjmov,“ upozorňuje spoločnosť VÚB s tým, že priemer EÚ je 10,4 % a v krajinách eurozóny až 12,4 % príjmov. 

Slováci ani v medzinárodnom porovnaní nevyznievajú ako šporovlivý národ. „V niektorých tradičných štátoch EÚ sporia domácnosti oveľa výraznejšie ako u nás, napríklad vo Švédsku je to 18,6 % z príjmov a v Nemecku 17 %. Rakúšania si odkladajú 13 % zo zárobkov. Nižšiu mieru úspor domácností ako v SR zaznamenali napríklad v Španielsku, Fínsku, Portugalsku či Poľsku. Tieto krajiny však vykazujú oveľa vyššie celkové osobné finančné aktíva,“ dopĺňa banka.

Výška a štruktúra finančného majetku nie je optimálna

V oblasti budovania finančného majetku Slováci skutočne zaostávajú za vyspelými krajinami. Ukázali to napríklad výsledky porovnania členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2006. Slováci majú totiž podľa týchto údajov až 62 % svojich úspor stále vo forme hotovosti alebo vkladu na účte. Po Grécku je to najviac v EÚ. „Naše úspory prakticky nezarábajú a bojíme sa s nimi aktívne pracovať,“ hovorí Tuš. 

Porovnanie rozloženia úspor

Zdroj: VÚB podľa ECB

Slovensko sa v oblasti investovania javí ako mimoriadne konzervatívna krajina. Je známe, že obyvatelia SR preferujú konzervatívne formy sporenia, šetria si na účtoch, prípadne v dobrovoľných dôchodkových pilieroch a poistení. V prieskume z roku 2014 uviedlo 89 % slovenských domácností, že vlastní nejaké osobné finančné aktíva. Pritom až 88 % zúčastnených uviedlo, že z hľadiska foriem využíva bankové vklady a 16 % domácností priznalo aktíva – dobrovoľný dôchodkový pilier, prípadne poistenie,“ uvádza VÚB banka. 

Veľmi malá skupina slovenských domácností využíva iné formy finančných aktív, napríklad podielové fondy alebo vlastníctvo akcií. Každú z týchto foriem podľa VÚB banky využívajú 2 % domácností. Úplne zanedbateľná časť, menej ako 1 % domácností, si odkladá a sporí do dlhopisov. Podľa údajov OECD tvoria akcie a deriváty 0,2 % finančného majetku Slovákov.

Problémom nie je len štruktúra, ale aj výška finančných aktív. Slováci v medzinárodnom porovnaní opäť nestíhajú. Spomedzi 28 štátov EÚ Slováci v roku 2016 mali tretie najnižšie osobné finančné aktíva po Rumunsku a Poľsku. Porovnanie však nezahŕňa Bulharsko. Výška finančných aktív na Slovensku dosahovala len približne 12-tisíc eur na obyvateľa. Priemer EÚ bol pritom päťnásobne vyšší, až takmer 68-tisíc eur na obyvateľa,“ informuje VÚB banka. 

Výška finančného majetku Slovákov dosahuje len 66 % hodnoty finančného majetku občanov Českej republiky a iba 18 % hodnoty finančného majetku v rámci eurozóny.

Výška nasporených finančných aktív

Zdroj: NBS, ECB, Eurostat, Blomberg,VÚB 

Objem osobných finančných aktív Slovákov neustále narastá, porovnanie s hodnotou hrubého domáceho produktu (HDP) však odhaľuje nedostatky. „Aktuálne za rok 2016 osobné finančné aktíva v našej krajine dosahovali približne 83 % HDP. Susedné Česko vykazovalo 111 % a Maďarsko dokonca 130 %. Pomer osobných finančných aktív voči HDP nad hranicou 200 % platí napríklad pre Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Maltu, Cyprus, Švédsko, Dánsko. A nad hranicou 300 % sú štáty ako Belgicko, Holandsko a Veľká Británia,“ uvádza VÚB banka.

Šetriť bude potrebné

Postupom času sa budeme musieť na svoju schopnosť šetriť spoliehať čoraz viac. Súvisí to práve s tým, že na Slovensku je zvykom vlastniť nehnuteľnosť. „Rezervy budú potrebné na prípadné krytie výdavkov na hypotéky v horších časoch. Slovenské domácnosti sa totiž pomerne rýchlym tempo zadlžujú, hrubý dlh voči disponibilným príjmom prekročil podľa VÚB vlani 60 %. Na tento trend reagovala aj Národná banka Slovenska (NBS), ktorá obmedzila poskytovanie stopercentných hypoték aj spotrebných úverov. Pri kúpe nehnuteľností tak musia záujemcovia vložiť viac vlastných nasporených prostriedkov,“ uvádza banka.

Okrem toho začnú čoraz viac zlyhávať systémy, ktoré sú citlivé na demografický vývoj. Postupne sa totiž bude zmenšovať podiel produktívnych ľudí v populácii. „Súčasne výrazne stúpne počet starších a detí, ktorí úspory skôr čerpajú, pričom ide o dlhodobú skutočnosť. V roku 2060 bude realitou veľmi negatívny pomer 2,2 milióna produktívnych ľudí voči 2,3 miliónu neproduktívnych, teda detí a najmä dôchodcov,“ upozorňujú analytici VÚB banky.

„Predpoklad je, že Index závislosti v staršom veku, ktorý sa vyjadruje ako podiel populácie nad 65 rokov k populácii v pracovnom veku, bude mať Slovensko okolo roku 2060 najhorší zo všetkých krajín EÚ – približne na úrovni 70 %,“ dopĺňajú. Na desať ľudí vo veku od 20 do 64 rokov bude pripadať sedem ľudí vo veku 65 rokov a viac. 

„Odhadovaný priemer EÚ 28 je nad 50 %. Tento index sme pritom v roku 2013 mali najlepší spomedzi krajín Únie, bol pod úrovňou 20 %,“ uzatvára VÚB banka.