Hľadaj

Slováci nie sú šampióni v sporení, bude sa to musieť zmeniť

Financie Poslať

Slováci v plnej miere nevyužívajú potenciál vlastných zárobkov, ani silu ekonomiky. Prejavuje sa to na prístupe k šetreniu, aj v spôsobe, akým bežný slovenský občan so svojimi peniazmi pracuje. Tvorba úspor sa pritom v budúcnosti stane absolútnou nevyhnutnosťou.

Zdroj foto: Pixabay.com

 

Sporenie je kultúrnou záležitosťou a chuť sporiť na Slovensku postupne klesá. „Sporenie je ovplyvnené viacerými faktormi, bohatstvom domácností, vzdelaním, finančnou gramotnosťou a asistenciou domácnostiam vo finančných otázkach. Slováci patria na popredné priečky v túžbe vlastniť nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, a časť finančných zdrojov majú viazaných práve k bývaniu – či už vo forme vložených peňazí, alebo úverov na bývanie,“ hodnotí súčasný stav Andrej Arady, makroekonóm Všeobecnej úverovej banky (VÚB).

 

 

Vzťah k nehnuteľnosti na bývanie je skutočne jeden z kľúčových faktorov. Kúpa nehnuteľnosti si vyžaduje naozaj zásadnú investíciu a Slováci sú v tomto smere európsky nadpriemer. Prieskum Európskej centrálnej banky (ECB) z roku 2014 totiž ukázal, že nehnuteľnosť na Slovensku vlastní až 85 % domácností. V susednom Rakúsku je to 48 %, v rámci eurozóny vlastní nehnuteľnosť na vlastné bývanie 61 % domácností. Podobná situácia ako na Slovensku bola v roku 2014 napríklad v Maďarsku.

 

Po kríze sporíme viac, bolo už aj lepšie 

Odhodlanie Slovákov sporiť sa podľa VÚB začala zmenšovať najmä po rozpade Československa a situácia sa stala stabilnejšou až po vstupe Slovenska do EÚ v roku 2004. Slováci však boli najsporivejší v roku 1997, vtedy slovenské domácnosti boli schopné odložiť 14 % príjmov, české domácnosti dokázali vtedy usporiť 13 % svojich príjmov. V roku 2006, teda pred vznikom krízy, priemerná slovenská domácnosť odložila len necelých 6 %, kým české domácnosti si podiel nasporených prostriedkov dokázali udržať na úrovni z roku 1997. 

 

Práve kríza však znamená určitý zlom vo vývoji. „Slováci si uvedomili, že časy hojnosti netrvajú večne a je dobré byť pripravený i na pokles príjmov,“ hovorí Branislav Tuš, manažér investičného oddelenia spoločnosti NN SR. 

 

Aktuálne silnejúci trend potvrdzuje aj VÚB banka, hoci rezervy sú ešte veľké. „Po kríze sme začali viac sporiť, ale na úroveň 90-tych rokov minulého storočia sme sa ešte nedostali. V roku 2016 slovenské domácnosti sporili len 8,8 % z príjmov, v susednom Česku to bolo takmer 12 % z príjmov,“ upozorňuje spoločnosť VÚB s tým, že priemer EÚ je 10,4 % a v krajinách eurozóny až 12,4 % príjmov. 

 

Slováci ani v medzinárodnom porovnaní nevyznievajú ako šporovlivý národ. „V niektorých tradičných štátoch EÚ sporia domácnosti oveľa výraznejšie ako u nás, napríklad vo Švédsku je to 18,6 % z príjmov a v Nemecku 17 %. Rakúšania si odkladajú 13 % zo zárobkov. Nižšiu mieru úspor domácností ako v SR zaznamenali napríklad v Španielsku, Fínsku, Portugalsku či Poľsku. Tieto krajiny však vykazujú oveľa vyššie celkové osobné finančné aktíva,“ dopĺňa banka.

 

Výška a štruktúra finančného majetku nie je optimálna

V oblasti budovania finančného majetku Slováci skutočne zaostávajú za vyspelými krajinami. Ukázali to napríklad výsledky porovnania členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2006. Slováci majú totiž podľa týchto údajov až 62 % svojich úspor stále vo forme hotovosti alebo vkladu na účte. Po Grécku je to najviac v EÚ. „Naše úspory prakticky nezarábajú a bojíme sa s nimi aktívne pracovať,“ hovorí Tuš. 

 

Porovnanie rozloženia úspor

Zdroj: VÚB podľa ECB

 

Slovensko sa v oblasti investovania javí ako mimoriadne konzervatívna krajina. Je známe, že obyvatelia SR preferujú konzervatívne formy sporenia, šetria si na účtoch, prípadne v dobrovoľných dôchodkových pilieroch a poistení. V prieskume z roku 2014 uviedlo 89 % slovenských domácností, že vlastní nejaké osobné finančné aktíva. Pritom až 88 % zúčastnených uviedlo, že z hľadiska foriem využíva bankové vklady a 16 % domácností priznalo aktíva – dobrovoľný dôchodkový pilier, prípadne poistenie,“ uvádza VÚB banka. 

 

Veľmi malá skupina slovenských domácností využíva iné formy finančných aktív, napríklad podielové fondy alebo vlastníctvo akcií. Každú z týchto foriem podľa VÚB banky využívajú 2 % domácností. Úplne zanedbateľná časť, menej ako 1 % domácností, si odkladá a sporí do dlhopisov. Podľa údajov OECD tvoria akcie a deriváty 0,2 % finančného majetku Slovákov.

 

Problémom nie je len štruktúra, ale aj výška finančných aktív. Slováci v medzinárodnom porovnaní opäť nestíhajú. Spomedzi 28 štátov EÚ Slováci v roku 2016 mali tretie najnižšie osobné finančné aktíva po Rumunsku a Poľsku. Porovnanie však nezahŕňa Bulharsko. Výška finančných aktív na Slovensku dosahovala len približne 12-tisíc eur na obyvateľa. Priemer EÚ bol pritom päťnásobne vyšší, až takmer 68-tisíc eur na obyvateľa,“ informuje VÚB banka. 

 

Výška finančného majetku Slovákov dosahuje len 66 % hodnoty finančného majetku občanov Českej republiky a iba 18 % hodnoty finančného majetku v rámci eurozóny.


Výška nasporených finančných aktív


Zdroj: NBS, ECB, Eurostat, Blomberg,VÚB 


Objem osobných finančných aktív Slovákov neustále narastá, porovnanie s hodnotou hrubého domáceho produktu (HDP) však odhaľuje nedostatky. „Aktuálne za rok 2016 osobné finančné aktíva v našej krajine dosahovali približne 83 % HDP. Susedné Česko vykazovalo 111 % a Maďarsko dokonca 130 %. Pomer osobných finančných aktív voči HDP nad hranicou 200 % platí napríklad pre Portugalsko, Francúzsko, Taliansko, Maltu, Cyprus, Švédsko, Dánsko. A nad hranicou 300 % sú štáty ako Belgicko, Holandsko a Veľká Británia,“ uvádza VÚB banka.


Šetriť bude potrebné

Postupom času sa budeme musieť na svoju schopnosť šetriť spoliehať čoraz viac. Súvisí to práve s tým, že na Slovensku je zvykom vlastniť nehnuteľnosť. „Rezervy budú potrebné na prípadné krytie výdavkov na hypotéky v horších časoch. Slovenské domácnosti sa totiž pomerne rýchlym tempo zadlžujú, hrubý dlh voči disponibilným príjmom prekročil podľa VÚB vlani 60 %. Na tento trend reagovala aj Národná banka Slovenska (NBS), ktorá obmedzila poskytovanie stopercentných hypoték aj spotrebných úverov. Pri kúpe nehnuteľností tak musia záujemcovia vložiť viac vlastných nasporených prostriedkov,“ uvádza banka.

 

 

Okrem toho začnú čoraz viac zlyhávať systémy, ktoré sú citlivé na demografický vývoj. Postupne sa totiž bude zmenšovať podiel produktívnych ľudí v populácii. „Súčasne výrazne stúpne počet starších a detí, ktorí úspory skôr čerpajú, pričom ide o dlhodobú skutočnosť. V roku 2060 bude realitou veľmi negatívny pomer 2,2 milióna produktívnych ľudí voči 2,3 miliónu neproduktívnych, teda detí a najmä dôchodcov,“ upozorňujú analytici VÚB banky.

 

„Predpoklad je, že Index závislosti v staršom veku, ktorý sa vyjadruje ako podiel populácie nad 65 rokov k populácii v pracovnom veku, bude mať Slovensko okolo roku 2060 najhorší zo všetkých krajín EÚ – približne na úrovni 70 %,“ dopĺňajú. Na desať ľudí vo veku od 20 do 64 rokov bude pripadať sedem ľudí vo veku 65 rokov a viac. 

 

„Odhadovaný priemer EÚ 28 je nad 50 %. Tento index sme pritom v roku 2013 mali najlepší spomedzi krajín Únie, bol pod úrovňou 20 %,“ uzatvára VÚB banka.

Prečítajte si tiež:
17.1.2018 Ján Beracka

Väzby na daňové raje má najviac slovenských firiem v histórii

Počet slovenských firiem, ktoré majú vlastníka v daňových rajoch, sa v minulom roku zvýšil a dosiahol nový rekord. Vyplýva to z údajov ...

16.1.2018 Ján Beracka

Štátna prémia k stavebnému sporeniu sa má výrazne zmeniť

Ministerstvo financií v pondelok predstavilo zmeny v stavebnom sporení. Rezort do medzirezortného pripomienkového konania predložil návrh ...

15.1.2018 Redakcia FinReport

Finančné aktuality 2/2018

15.1.2018 Ján Beracka

Smernica PSD 2 vstúpila do platnosti

Od soboty 13. januára platí nová európska smernica o platobných službách známa ako PSD 2. Od základu sa mení poskytovanie platobných ...

12.1.2018 Ján Beracka

Daň z poistenia nahradí odvod od októbra, sadzieb bude viacero

Nová daň z poistenia nahradí osempercentný odvod z neživotného poistenia. Ministerstvo financií (MF SR) posunulo do medzirezortného ...

11.1.2018 Redakcia FinReport

Vývoj bitconu je turbulentný, na rade je regulácia

Bitcoin a  ďalšie kryptomeny sú v  súčasnosti mimoriadne horúcou témou. Ide však o mimoriadne nestálu investíciu. Veľký otáznik ...

10.1.2018 Redakcia FinReport

Allianz – SP prevezme aktivity D.A.S. na Slovensku a v ďalších krajinách

Spoločnosť Allianz – SP rozširuje svoje aktivity. Spoločnosť totiž prevezme poisťovacie aktivity spoločnosti D.A.S. Rechtsschutz AG na ...

8.1.2018 Ján Beracka

Česká vláda schválila novelu zákona o IDD

Nový rok 2018 sa v Českej republike začal v rýchlom tempe. Česká vláda schválila návrh zákona, ktorý do miestnej legislatívy prináša ...

5.1.2018 Ján Beracka

Kažimír potvrdil zámer ďalej regulovať agentov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v piatok potvrdilo viaceré opatrenia, ktoré plánuje zaviesť v roku 2018. Ministerstvo chce regulovať ...

27.12.2017 Marek Šimo

Investovanie do podielových fondov

Podielové fondy sú jedným z  mnohých investičných nástrojov, do ktorých môže investovať prakticky ktokoľvek. Pre niekoho sú tým ...

13.12.2017 Ján Beracka

Osobné bankroty sú dostupnejšie, Slováci ich využívajú častejšie

Slabšia finančná gramotnosť môže spôsobiť, že klienti, či už bánk, alebo nebankoviek, si na svoje plecia naberú príliš veľa ...

11.12.2017 Ivana Michalová

Slovenskí žiaci sú slabo finančne gramotní, ukazujú to testy

Problémy s finančnou gramotnosťou nemajú len dospelí, ale aj deti, ktoré nemajú znalosti o tom, ako financie vo všeobecnosti fungujú. ...

7.12.2017 Ján Beracka

Nariadenie GDPR sa priamo týka aj agentov, povinností je veľa

Nové nariadenie General Data Protection Regulation (GDPR) sa priamo dotkne aj sprostredkovateľov poistenia. Napriek tomu, že napríklad zákon o ...

6.12.2017 Ivana Michalová

Slováci neovládajú podstatu finančnej gramotnosti, berú jeden úver za druhým

Aj keď sú financie súčasťou každodenného života, majú s nimi problém nielen mladší ľudia, ale aj starší. Mnohí z nich majú problém ...

1.12.2017 Marek Mittaš

Potrebujem služby agenta? Päť otázok, ktoré rozhodnú!

Svet investovania dnes nepredstavuje bezpečný prístav, skôr drsnú a dravú rieku. Prinášame preto päť otázok, podľa ktorých zistíte, či ...

6.11.2017 Marek Šimo

Ako fungujú kryptomeny? (Otázky a odpovede)

Kryptomeny sa v  posledných mesiacoch tešia obrovskému záujmu po celom svete. Vplyvom veľkého záujmu zákonite rastie aj cena. Tá sa od ...

31.10.2017 Marek Mittaš

Investičné poradenstvo. Čo možno od neho očakávať?

Zorientovať sa vo svete finančných produktov, spraviť si dôkladné analýzy a čisto racionálne sa rozhodnúť je pre bežného človeka ...

24.10.2017 Ján Beracka

Finančné služby budú vyzerať inak, menia ich moderné technológie

Finančné služby sa budú pod vplyvom moderných technológií v krátkom čase rýchlo meniť. Nepôjde pritom o drobné zmeny, akými sú ...

PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení

SPRAVODAJSTVO

V Poľsku pochodovali zástancovia práva na interrupciu, nesúhlasia s návrhom sprísneného zákona
Dvoch ľudí v Kosove obžalovali z podpory extrémizmu cez sociálne siete
Španielska a portugalská polícia objavila viac ako 700 kilogramov kokaínu
Čínske ministerstvo zahraničných vecí protestovalo, nepozvali ho na rokovanie o Severnej Kórei
Maďarská vláda chce pokutovať neziskové organizácie pomáhajúce utečencom

ANKETA

Akú technicko-administratívnu záťaž očakávate s príchodom GDPR?
malú (0%)
strednú (50%)
výrazné komplikácie podnikania (50%)
neviem o čo ide/neviem odhadnúť (0%)

Chcete dostávať novinky na E-mail?