Podľa výskumu PISA, ktorý sa zaoberá finančnou gramotnosťou pätnásťročných žiakov, sa tí slovenskí nachádzajú pod priemerom krajín OECD. Finančnú gramotnosť definuje štúdia PISA ako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík. Za týmto heslom sa skrýva schopnosť, motivácia a sebadôvera, ktoré umožnia využívať získané vedomosti na vykonávanie efektívnych rozhodnutí v rôznych situáciách. Aj podľa slovenského rezortu školstva, vedy a výskumu je finančnou gramotnosťou schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov.

Finančnú gramotnosť ovplyvňuje domácnosť

Finančná gramotnosť nie je čiernobiela kategória. Dôležitú úlohu zohráva rodinné zázemie, vzdelanie, vek či zamestnanie. Typický absolvent strednej školy, zrejme úplne prirodzene, nebude mať rovnaké znalosti o financiách ako starší dospelý občan.

Problémy s financiami majú nielen mladí, ale aj starší

Na Slovensku je dlhodobo problém s finančnou gramotnosťou mladých ľudí. Zdôraznila to aj štúdia PISA, ktorá už druhýkrát skúmala finančné znalosti pätnásťročných žiakov. Slovensko skončilo pod priemerom krajín OECD. Navyše výsledky slovenských mladých ľudí sa v porovnaní s predchádzajúcim  meraním, ktoré bolo v roku 2012, ešte zhoršili. „Dôvodov je podľa nás viacero. Tým prvým je stále chýbajúce konzistentné vzdelávanie finančnej gramotnosti detí, ktoré by sa malo začať už v predškolských zariadeniach a pokračovať aj na stredných školách. Rovnako chýba konzistentné odborné vzdelávanie učiteľov. Nepochybne by však pre deti mali byť vzorom vo finančnom plánovaní už rodičia, kde často vidíme ich nezodpovedné finančné správanie,“ hovorí generálna tajomníčka Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) Darina Huttová.

„Na Slovensku chýba konzistentné finančné vzdelávanie detí, zlým vzorom sú aj rodičia.“

Problémy s finančnou gramotnosťou zasahujú aj staršiu časť obyvateľstva. „V našich prednáškach o finančnej gramotnosti sa zameriavame najmä na to, aby sme všeobecne zvýšili povedomie, ako ten finančný svet funguje. Snažíme sa ich presviedčať o tom, že je dobré mať nejaký vankúš, nejakú zálohu, než si zoberú úver. Na Slovensku máme problém najmä s tým, že mnohí ľudia nám utekajú do sociálnej oblasti iba preto, že neuvažujú nad dostatočnou rezervou, a banka to napriek tomu všetkému skúma, a keď dostanú úver, tak si zmyslia, že potrebujú ešte práčku alebo chladničku. Potom nastane situácia, ktorá je nekontrolovateľná a nedá sa to zastaviť,“ upozorňuje  banková ombudsmanka Eva Černá.

Ministerstvo školstva radí deťom

Aj na Slovensku sú inštitúcie, ktoré sa pokúšajú zvyšovať úroveň finančnej gramotnosti. Medzi takéto inštitúcie patrí Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Národný štandard finančnej gramotnosti 1.2, ktorý je platný od 1. septembra 2017, na papieri integruje okrem finančných tém aj spotrebiteľskú výchovu, ďalej zahŕňa protikorupčnú problematiku, oblasť podnikania, ako aj výchovu proti podvodom pri využívaní verejných zdrojov. Tento dokument mal v minulosti už dve staršie verzie, myšlienka Národného štandardu finančnej gramotnosti je teda živá už od septembra 2009. Vzhľadom na výsledky slovenských študentov má tento systém obrovské rezervy.

Ombudsmanka aj AFISP hovoria o rezervách

Nízka finančná gramotnosť sa často odzrkadľuje aj v sporoch medzi bankou a klientmi, ktoré rieši bankový ombudsman. Tento úrad preto organizuje aj rôzne prednášky o finančnej gramotnosti na školách, ale aj pre dospelých občanov. „Je naozaj potrebné sa zodpovedne správať k svojim peniazom, aj k svojim dlhom. Ľudia musia mať dostatočný vankúš, aby ešte aj dôstojne prežili, nielen zvládali splácať svoje splátky,“ povedala Černá. „Musia sami zvažovať, čo všetko si môžu dovoliť. Keď si zoberú ešte práčku, chladničku alebo k tomu iný produkt, tak sa často dostávajú do nezávideniahodnej situácie, že nie sú schopní zvládnuť také množstvo úverov, ktoré majú pred sebou,“ skonštatovala Černá.

„Potom už len lepia svoju situáciu nejakými ďalšími úvermi a všetci im požičiavajú, lebo ešte nie sú v úverovom registri. Raz to však buchne. A v čase, keď to buchne, už to nie sú schopní riešiť. Toto sú všetky otázky, na ktoré sa zameriavame a snažíme sa im vysvetľovať, ako tieto veci fungujú,“ dodáva.

„Problémom mnohých Slovákov je, že nie sú schopní tvoriť si rezervy.“

Aj Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) už niekoľko rokov aktívne komunikuje so školami na rôznych stupňoch. „Ako neustále podotýkame, s finančným vzdelávaním treba začať oveľa skôr, než na základných školách. Príkladom  môžu byť USA, kde sa s výučbou hravou formou začína už v predškolskom veku. Pokračovať by sa následne malo aj na stredných školách. Rovnako dôležité je však aj samotné finančné povedomie a finančná gramotnosť rodičov a, samozrejme, konzistentné odborné vzdelávanie učiteľov,“ zdôrazňuje Darina Huttová.

Vzorom pre deti by mali byť najmä rodičia. Tí by nemali vo financiách zaostávať a mali by vedieť deťom vysvetliť aspoň základné finančné pojmy. Problémom na Slovensku je hlavne finančné zabezpečenie. Ľudia si zo svojho dôchodku dokážu ušetriť málo, čo im neskôr spôsobuje problémy pri neočakávaných výdavkoch. Na tie musia použiť úvery, aj keď vedia, že ich nebudú vedieť splácať. Z našich poznatkov vyplýva, že tvorba životných rezerv na zabezpečenie budúceho dôchodku je na Slovensku typická až pre ľudí stredného veku, čo je neskoro,“ upozorňuje Huttová.