Zdroj foto: Freepik.com

Viac bankrotov

Stovky osobných bankrotov sa s príchodom novej legislatívy menia na tisíce. Slováci sa čoraz častejšie snažia svoje neúnosné problémy so splácaním úverov riešiť práve touto cestou. Podľa údajov spoločnosti Bisnode do konca augusta tohto roka vyhlásilo osobný bankrot až 2 390 osôb. V porovnaní s celým rokom 2016 je to nárast o 284 %, keďže v minulom roku bankrot vyhlásilo 841 ľudí. Údaje spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau hovoria o mierne nižších číslach za rok 2016, bankrotov malo v minulom roku byť 731. 

Rádovo podobné počty bankrotov sa na Slovensku objavovali aj v predchádzajúcich rokoch. Podľa spoločnosti Bisnode sa v roku 2014 rozhodlo pre osobný bankrot 582 ľudí a v roku 2015 to bolo 692 ľudí.

Osobný bankrot je šanca na nový začiatok najmä pre ľudí, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci. Ide o situáciu, keď konkrétny dlžník nedokáže svojimi príjmami pokryť ani úrokové platby, ktoré mu vyplývajú zo záväzkov. Objem dlhov tak v takomto prípade neustále narastá.

Nové pravidlá

Bankroty sú dostupnejšie s príchodom nových pravidiel. „Zmenu priniesla novela zákona o  konkurzoch a  reštrukturalizáciách, ktorá na Slovensku platí od marca 2017. Tá vo veľkej miere zjednodušila vyhlasovanie osobných bankrotov. Tento enormný nárast pripisujeme práve tejto zmene,“ vyjadrila sa Petra Štěpánová, analytička spoločnosti Bisnode. 

Od 1. marca je účinný zákon 377/2016, ktorým sa mení a dopĺňa zákon  č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa nových pravidiel sa znižujú vstupné poplatky. Preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu sa znížil zo 663,88 eura na 500 eur. Dlžník môže o zaplatenie preddavku požiadať Centrum právnej pomoci a postupne ho splácať. 

Dlžník môže vstupovať do procesu zbavenia sa dlhov aj bez akéhokoľvek majetku. Na vyhlásenie osobného bankrotu bolo do príchodu nových pravidiel nutné mať majetok vo výške aspoň 1 650 eur.

Pôvodná úprava bola postavená tak, že oddlženiu predchádzal konkurz, teda proces speňaženia majetku úpadcu. Nová úprava naďalej počíta s konkurzom, druhou možnosťou je splátkový kalendár. 

Riešenie problémov s dlhmi je vhodné aj pre ľudí, ktorí majetok nemajú. „Nie je povinnosť mať príjem a  majetok. To znamená, že dlžník, ktorý nemá príjem a  ani majetok, tiež môže požiadať o  oddlženie formou konkurzu. Ak má dlžník majetok, musí počítať s  tým, že sa tento majetok speňaží na úhradu jeho dlhov, pričom sa predpokladá, že jeho dlhy prevyšujú hodnotu jeho majetku,“ upozorňuje Centrum právnej pomoci. „Táto alternatíva je vhodná najmä pre dlžníkov, ktorí majú veľa dlhov,  ich majetok nepostačuje na ich splatenie a  súhlasia s  jeho speňažením. Je vhodná aj pre dlžníkov, ktorí nemajú žiadny majetok a  ani žiadny príjem,“ dodáva. 

Nové pravidlá počítajú aj s určitou ochranou bývania. „V  záujme ochrany dlžníkov pred úplnou stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Ide o  sumu, ktorú si dlžník môže uchrániť a  použiť ju na prechodné zabezpečenie bývania. Nepostihnuteľná hodnota obydlia bola stanovená nariadením vlády v  objeme 10  000 eur. Tieto peniaze dlžník nedostane v  hotovosti, ale budú uložené na osobitnom účte. Mesačne môže byť dlžníkovi z  neho vyplácaných maximálne 250 eur,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti.

Pre dlžníkov, ktorí majú pravidelný príjem a hodnota dlhov nepresahuje výšku majetku, môže byť vhodnou alternatívou splátkový kalendár. „Návrh na splátkový kalendár bude určený tak, aby dlžník uspokojil minimálne 30 % nezabezpečených dlhov,“ uvádza Centrum právnej pomoci. O tom, koľko zo svojich dlhov bude musieť dlžník splatiť počas obdobia piatich rokov, rozhoduje súd.

Zároveň sa skúma takzvaný poctivý zámer, teda úprimná snaha dlžníka riešiť svoj dlh v medziach svojich možností. „Pozitívom novej právnej úpravy je najmä to, že v prípade neočakávaného nárastu majetku dlžníka by mal dlžník v súlade s ,poctivým zámerom‘ svojho konania dobrovoľne poskytnúť časť nadobudnutého majetku na uspokojenie pohľadávok veriteľov,“ uvádza spoločnosť HMG Advisory Group.

Zákon tiež špecifikuje takzvané nedotknuteľné pohľadávky, teda dlhy, ktorých nie je možné sa zbaviť. Úprava počíta s pohľadávkami, ktoré aj pri osobnom bankrote budú musieť byť uspokojené v  plnej výške. Od trestných sankcií, cez výživné, ale aj zabezpečenú pohľadávku zo záložného práva,“ upozorňuje ministerstvo spravodlivosti.