Zdroj foto: Pixabay.com

Rok 2016 bol z pohľadu budovania finančného majetku úspešnejší ako ten predchádzajúci. Vyplýva to zo štúdie bohatstva národov s  názvom Global Wealth Report, ktorú zostavila skupina Allianz. „Po slabšom roku 2015, kedy finančný majetok domácnosti stúpol len o  4,7 %, v minulom roku si domácnosti v  celosvetovom meradle prilepšili o 7,1 %, čo sa takmer zhoduje s priemerom po kríze. Na druhej strane po prvýkrát od roku 2009 rástli dlhy domácností rýchlejšie ako ekonomika,“ uvádza spoločnosť Allianz. 

Okrem majetku rastú aj dlhy. „Záväzky domácností v  celosvetovom meradle sa totiž v roku 2016 zvýšili o 5,5 %, čo je najvyšší rast od predkrízových čias v roku 2007. Znamená to, že dlh tiež po prvýkrát od roku 2009 rástol rýchlejšie ako nominálna celosvetová produkcia,“ píše sa v štúdii. 

Celý svet však nie je homogénny, rast dlhov domácností v  jednotlivých regiónoch sa značne líši. „Kým dlhy domácností mierne rástli v  celej Európe aj Severnej Amerike, Latinská Amerika zaznamenala pokles dlhov obyvateľov. Naopak prudký rast súkromných dlhov vidieť v  Ázii, kde sa extrémne zadlžujú najmä domácnosti v  Číne,“ upozorňuje skupina Allianz.

Problémy so zadlžovaním sa podľa spoločnosti Allianz týkajú aj Slovenska. „Každý Slovák dlží v  priemere 6  160 eur, čo je o  polovicu viac ako dlh Poliaka a  dokonca dvakrát viac ako dlží obyvateľ Maďarska. Priemerný dlh Východoeurópana je pritom len 3360 eur. Po výrazne menšom Estónsku tak dlhy Slovákov patria medzi najvyššie z krajín strednej a  východnej Európy a  tretí rok po sebe rástli dvojciferným číslom, až o  10,8 %,“ vyplýva zo štúdie. 

Výška dlhu na Slovensku tesne presahuje výšku čistého finančného majetku slovenských občanov. Spoločnosť Allianz totiž hodnotu čistého finančného majetku Slovákov odhaduje na 6 150 eur. Spomedzi 53 hodnotených krajín sa Slovenská republika ocitla až na 39. mieste. „Podľa štúdie sa za posledných desať rokov dlhy Slovákov strojnásobili, hoci náš finančný majetok stúpol za poslednú dekádu len dvojnásobne,“ upozorňuje spoločnosť Allianz. 

Najvyššie priemerné čisté osobné aktíva majú občania USA, ich výška je 177 210 eur. V tesnom závese sú občania Švajčiarska s aktívami vo výške 175 720 eur. Na poslednej priečke je Ukrajina, priemerná výška čistých finančných aktív je 680 eur. Napríklad v Česku je priemerná čistá hodnota finančných aktív 12 630 eur, v porovnaní so Slovenskom je teda viac ako dvojnásobná.

Údaje o finančných aktívach Slovákov sa však líšia. Problém je aj v tom, aká je štruktúra finančných aktív. „Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v  minulosti, aj teraz držia väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, respektíve vkladoch. Podľa posledných štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na nich mali klienti na Slovensku odložených až 62,26 % svojich úspor,“ uviedla vo februári spoločnosť ČSOB.

Podľa spoločnosti VÚB sme na tom boli v minulom roku lepšie. Banka v auguste tohto roku vyčíslila výšku osobných aktív Slováka v roku 2016 až na približne 12-tisíc eur. Problém so štruktúrou majetku však odhaľujú aj údaje VÚB, až 88 % obyvateľov využíva bankové vklady. Úplne na okraji záujmu je investovanie do akcií, podielových fondov, či dlhopisov.