Slovensko má na trhu práce problémy, hoci iné ako v minulosti. Kým na začiatku tisícročia bola na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, v súčasnosti firmy majú opačné starosti. „Nedostatočná ponuka kvalifikovaných pracovníkov predstavuje pre podniky na Slovensku vážny problém, keďže bráni ďalším investíciám a hospodárskemu rastu,“ povedal vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Slovensko, samozrejme, má množstvo nezamestnaných občanov, no ich profil nevyhovuje požiadavkám trhu. Drvivá väčšina súčasných nezamestnaných je v súčasnosti istým spôsobom znevýhodnená spomedzi takmer 187-tisíc nezamestnaných, ku koncu marca 2018 bolo 85,1 % znevýhodnených, teda najmä dlhodobo nezamestnaných, starších alebo veľmi mladých ľudí s prevažne nízkou kvalifikáciou,“ upozorňuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

Analytici INEKO upozorňujú na to, že trh vytvára dopyt po pracovníkoch zo zahraničia. „Počet voľných pracovných miest, ktoré firmy nahlásili na úradoch práce, prudko rastie a ku koncu februára 2018 presiahol 78-tisíc, keď sa medziročne takmer zdvojnásobil. Ukazovateľ čiastočne vypovedá o dopyte po zamestnancoch z cudziny. Najviac žiadaní sú operátori a montéri strojov a zariadení (42 %) a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (22 %),“ povedali analytici INEKO.

„Slovensko je pre zahraničie málo atraktívne, najviac cudzincov na Slovensku je zo Srbska.“

Na Slovensku je najviac Srbov a Rumunov

Srbov na Slovensku podľa údajov Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny pracuje približne 12-tisíc, počet pracujúcich Rumunov na Slovensku sa šplhá k 9-tisíc a Ukrajincov slovenské úrady registrujú vyše 5-tisíc. Slovensko malo v roku 2016 a 2017 aktívne migračné saldo, na Slovensko teda prišlo viac ľudí ako z neho odišlo. V roku 2016 o 5-tisíc, v roku 2017 o 15-tisíc.

Napriek tomu sme zďaleka najmenej atraktívnou krajinou v regióne V4. „Ročný podiel prichádzajúcich cudzincov k populácii bol v roku 2015 takmer štyrikrát nižší ako vo V3 a viac ako desaťkrát nižší ako v krajinách EÚ 15,“ upozorňuje INEKO. „Podiel cudzincov žijúcich na Slovensku je štyrikrát nižší ako v priemernej krajine OECD. Kým v roku 2013 bol na Slovensku podiel populácie narodenej v zahraničí 3,2 %, v OECD žilo v priemere až 14 % cudzincov,“ dopĺňa.

Firmy migrantov vítajú, spoločnosť nie

Jednoduchší nábor cudzincov zrejme privítajú aj samotní zamestnávatelia. Firmy totiž nedostatok zamestnancov pociťujú. Ukázal to prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). „V ankete, ktorej sa zúčastnilo 115 zamestnávateľov, hlási 50 % výrazný nedostatok a ďalších 35 % skôr nedostatok pracovných síl. Zvyšných 15 % nedostatok nepociťuje,“ informuje PAS.

Možnosti zamestnávania cudzincov hodnotia podnikatelia skôr negatívne. „Legislatívne možnosti pružne využívať pracovnú silu z krajín mimo EÚ považuje 29 % podnikateľov za skôr zlé a 26 % za veľmi zlé. Skôr spokojných je 24 % a veľmi spokojných 1 % podnikateľov. Viacerí majú problém získať povolenie na prácu a pobyt od cudzineckej polície, sťažujú sa na dlhý a komplikovaný administratívny proces,“ upozorňuje PAS.

Až 39,5 % respondentov z firiem, ktoré zamestnávajú cudzincov, sa tak rozhodlo pre nedostatočnú ponuku pracovnej sily na slovenskom trhu. Respondenti však hodnotia novelu zákona o službách zamestnanosti pomerne kladne. Za skôr dobrú, prípadne veľmi dobrú ju považuje 45 % respondentov.

Firmy skutočne cítia nedostatok pracovnej sily. „Nedostatok kvalitnej pracovnej sily sa radí medzi najväčšie obavy podnikateľov na Slovensku, hneď po vývoji legislatívy. Z pohľadu regiónov ho najcitlivejšie vnímajú podniky v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji,“ uvádza spoločnosť ČSOB s odvolaním sa na výsledky exkluzívneho prieskumu ČSOB medzi firmami na Slovensku.

„Štruktúra nezamestnaných nevyhovuje potrebám trhu, štát zjednodušuje pravidlá zamestnávania.“

„Nedostatok kvalitnej pracovnej sily sa v niektorých odvetviach podpisuje aj na prijímaní zákaziek. V prieskume ČSOB až 41% podnikateľov uviedlo, že z dôvodu nedostatku pracovníkov museli odmietnuť niektorú zo zákaziek, vo väčšine prípadov v objeme do 10 %,“ vysvetlila Dáša Polláková, manažérka Oddelenia riadenia segmentu pre malé a stredné podniky ČSOB.  Ako dodala, potvrdzujú to aj skúsenosti banky pri kontakte s klientmi z tohto segmentu, ktorí neraz dlhodobo nevedia obsadiť pracovné miesta.

„Nedostatok pracovnej sily je problém Slovenska, ale je badateľný aj v stredoeurópskom regióne. Vidno, že na Slovensku to firmy pociťujú vo viacerých regiónoch, a teda aj tam, kde je miera nezamestnanosti ešte o čosi vyššia. Na západnom Slovensku sa firmy boria s nedostatkom pracovnej sily ako takej, kým vo východnej časti vo väčšej miere skôr s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. V obchod prípadoch je to však pre firmy prekážka rastu,“  priblížil Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB.

Napriek tomu, že firmy by zahraničných pracovníkov privítali, na Slovensko by neprišli do prívetivého prostredia. Eurobarometer z novembra 2017 ukázal, že Slováci sú voči imigrácii veľmi negatívne naladení. „Slovensko patrí spolu s Českom a Maďarskom k štátom EÚ s najvyšším podielom ľudí s negatívnym pocitom k imigrácii. Podľa výsledkov Eurobarometra z novembra 2017 má približne 45 % ľudí negatívny pocit k imigrácii z krajín EÚ a takmer 80 % k imigrácii z krajín mimo EÚ. Uvedené postoje môžu byť prekážkou pri zvyšovaní počtu pracovných imigrantov a ich integrácii,“ hovorí INEKO.