Zdroj foto: Pixabay.com

Len nie v drahom

Obyvatelia jednoducho nemajú záujem o drahé bývanie. „Ľudia nechcú bývať v drahých bytoch. Radšej tak zvolia alternatívu a stiahnu sa na perifériu mesta alebo do okolitých miest a obcí,“ uviedol Mikuláš Cár z Národnej banky Slovenska (NBS). Situáciu však môže skomplikovať sprísňovanie podmienok poskytovania úverov. „Vo štvrtom kvartáli 2017 sme evidovali náznak ochladenia na realitnom trhu. Jednou z príčin môžu byť aj regulačné opatrenia, ďalšie ešte len prídu. Napríklad celkový úver by od 1. júla 2018 nemal prevýšiť osemnásobok čistého ročného príjmu žiadateľa o úver,“ dopĺňa Mikuláš Cár. „Očakávam aj istý psychologický efekt, keď hroziace opatrenia motivujú práve nimi najviac ohrozenú skupinu ľudí, a tí si zažiadajú o financovanie,“ hovorí Cár.

Aktuálne sa na Slovensku kombinuje nadmerné tempo zadlžovania a rast cien nehnuteľností. „Z nášho pohľadu je väčším rizikovým faktorom nadmerné zadlžovanie domácností, ako aj vývoj cien bývania, aj keď je medzi nimi významné prepojenie. Môžeme hovoriť o ‚úverovej bubline‘,“ dodáva Cár. 

Rast cien nehnuteľností sa však aktuálne výraznejšie netýka Bratislavského kraja. „Intenzívny rast cien je v Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne a Žiline, a to oveľa zaujímavejší ako v Bratislave, Trnave alebo v Nitre. Hypotéky sa za rok 2017 na úverovaní nehnuteľností podieľajú 10 miliardami eur a ostatné formy financovania 15 miliardami eur,“ uvádza Martin Lazík z portálu Reality.sk. 

„Z pohľadu NBS je väčším rizikovým faktorom nadmerné zadlžovanie domácností, ako aj vývoj cien bývania.“

Za zvyšovaním cien nehnuteľností môže byť aj zdražovanie stavebných prác. „Sprísnením financovania bude ohrozená najmä skupina kupujúcich, ktorí hľadajú prvé, štartovacie a lacnejšie bývanie, teda jedno- až dvojizbové byty. Predpokladáme, že sa posilní dopyt po nájomnom bývaní. Štát teda priškrtil možnosti financovania a zároveň ani neposkytol obyvateľom alternatívu – nevytvoril podmienky pre developerov, aby stavali nájomné byty,“ dodáva Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií (NARKS). 

Bratislava ako v stredoveku

Zdražovanie nehnuteľností a citlivosť Slovákov na cenu môžu významne brzdiť rozvoj miest a výrazne na to môže doplatiť hlavné mesto, ktoré je dlhodobo najdrahším regiónom. Bratislava však modernizáciu potrebuje. „Koncepcia mesta sa podobá stredoveku, dole sa vyrábalo, hore sa bývalo. Ja si myslím, človek by mal mať v okolí svojho bydliska všetko potrebné tak, aby nemusel sadať do svojho auta, k čomu patrí práca, škola pre dieťa, obchody či zóna na oddych,“ hovorí Ingrid Konrad, hlavná architektka mesta Bratislava. „Preto by sa malo mesto prepojiť tak, aby sme ľudí priviedli do biznis zóny mesta,“ dodáva Martin Marko zo spoločnosti HB Reavis. 

Bratislava má v tomto smere obrovské rezervy a čelí zásadným problémom s parkovaním. Ročne pribudne v hlavnom meste viac ako 70-tisíc nových áut. Pomôcť by malo presunutie ľudí do hromadnej dopravy. „Snažíme sa vytvoriť systém mobility, kde budú ľudia využívať najmä koľajovú dopravu a električkové trate,“ poznamenáva Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy. K tomu by sa tiež mal pridať koncept zdieľanej ekonomiky v podobe „bikesharingu“, čo je zdieľaná požičovňa bicyklov a rozvinutie pešej zóny. Problémy Bratislavy odzrkadľuje aj porovnanie s Viedňou. „Bratislava sa rozkladá na ploche takmer rovnakej ako Viedeň, ale žije tu štyrikrát menej ľudí. Potrebujeme hlavné mesto dotvárať,“ dodáva Nesrovnal.

„Bratislava je nedotvorená, rozkladá sa na ploche takmer rovnakej ako Viedeň, ale žije tu štyrikrát menej ľudí.“

Cesta von z problémov by mohla viesť cez koncept smart city, teda riešenia „múdreho mesta“. „Aj keď smart riešenia nedokážu úplne vyriešiť problém s dopravou a parkovaním, dokážu čiastočne eliminovať negatívne javy, napríklad parkovanie na chodníkoch, ‚divoké‘ parkovanie v centre mesta a podobne. Už dnes existujú aplikácie, ktoré ukážu, kde je voľné miesto a urýchlia tak parkovanie. Smart riešenia momentálne spočívajú v ponuke otvorených dát, v zjednodušovaní procesov. Dobrým príkladom je Bratislavská mestská karta,“ konštatuje Ingrid Konrad. 

Tieto riešenia by mohli zvyšovať atraktivitu mestského prostredia. „Smart city predstavuje riešenie, ktoré by malo uľahčiť život ľuďom. Pohľad na rozvoj mesta by tak mal byť celistvý a otvorený, čo by malo pozitívny vplyv na zamestnancov firiem a všetkých ľudí, ktorí sa stretávajú s týmto prostredím,“ hovorí Martin Marko zo spoločnosti HB Reavis. To by mohlo opäť zvyšovať ceny nehnuteľností v „rozumných“ mestách. V súčasnosti je však trendom, že sa Slováci sťahujú z drahších mestských oblastí do lacnejších okrajových regiónov. Do určitej miery teda slovenský realitný trh nie je úplne pripravený na výraznú modernizáciu miest.