Príčiny sú rôzne

Ropné šoky nastávajú, keď dopyt po rope extrémne prevýši jej ponuku. Cena letí prudko nahor a  je prakticky nezaplatiteľná. Tým, že moderná civilizácia je na ňu odkázaná, kolabuje celý svet. Pritom rozhodne nejde o  vyčerpanie zásob. V pozadí týchto udalostí stoja zvyčajne politicko-ekonomické šachy, alebo niektoré zlomové udalosti z  ľudských dejín. Doteraz mali na šoky vplyv vojnové udalosti, no môžu nastať aj vďaka nestabilite v  krajine, ktorá má výrazné postavenie na trhu s  ropou. Výrazný vplyv môže mať  prerušenie dodávok či spory a  bojkoty ťažobných spoločností. Sem možno zarátať napríklad aj štrajky alebo protesty. 

Výmena uhlia za ropu

Ak chceme hovoriť o  skutočnej histórii ropných šokov, jej základ možno vidieť niekde okolo  roku 1900, ktorý bol zlomovým okamihom ľudskej civilizácie. Práve v  tomto roku sa začala masívne využívať ropa, ktorá vytlačila uhlie na okraj. Bolo to v  momente, keď britské námorníctvo začalo ako palivo lodí využívať ropu práve namiesto uhlia. 

Ropa tiež mala významnú pozíciu počas dvoch svetových vojen. Čierne zlato sa jednoducho postupne stalo komoditou, na ktorej stojí celá civilizácia aj ekonomika. A  keďže krajín ťažiacich ropu je málo, umožnilo to vznik ropných šokov. 

Prvý ropný šok

Nastal v rokoch 1973 – 1974 a zapríčinila ho arabsko-izraelská vojna. Sedem arabských krajín produkujúcich ropu chcelo dosiahnuť stiahnutie Izraela z  okupovaných arabských území. Súčasne bojkotovali dodávky ropy do USA, niektorých západoeurópskych krajín a  do Juhoafrickej republiky. Arabské krajiny znížili ťažbu o  25 %. O  jedenásť dní neskôr sa cena ropy za 1 barel zvýšila o  70 %. Ropný šok mal dosah na celý svet a rast cien spôsobil prvú recesiu od konca druhej svetovej vojny. Hoci rástla nezamestnanosť, svet sa prvý raz začal významne zaoberať úsporou palív, zavádzaním energeticky úsporných zariadení a  technológiami smerujúcimi k  alternatívnym zdrojom energie. 

Druhý ropný šok

Stala za ním revolúcia v  Iráne a iracko-iránsky konflikt, ktorý vyústil do vojny. Vďaka tomu sa okamžite stiahlo 8 % svetovej produkcie ropy z  trhu. Na základe vývoja sa v  roku 1980 krajiny OPEC dohodli na nastavení ceny ropy na 36 USD za barel. Druhý šok bol síce nepríjemný, ale skorigovali ho nové náleziská ropy v  Mexiku, Veľkej Británii, Nórsku, Aljaške a  ďalších krajinách nepatriacich do Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Vďaka tomu podiel ropného kartelu na trhu poklesol o  27 %. To ovplyvnilo aj ich výraznú dominanciu, čo bolo pre svet dobrým znamením. Výsledkom rastúcej ceny ropy však bol nárast úrokových sadzieb a hlboké zadlžovanie rozvojových krajín. 

Tretí ropný šok

Tretí vzostup ropy nastal po irackom útoku na Kuvajt a následnej operácii spojených síl Púštna búrka na začiatku 90-tych rokov. V  auguste 1990 vtrhla iracká armáda do Kuvajtu a  následne vypukla vojna v  Perzskom zálive. Ceny ropy krátkodobo expandovali až na 40 USD za barel. Situácia netrvala dlho, a  preto nespôsobila ani výrazné ekonomické škody. 

Je pred nami štvrtý šok?

Odhady zvyškov ropy na Zemi sa rôznia, no jedno je isté. Ide o  vyčerpateľnú komoditu. Napríklad Hubbertova teória ropného vrcholu hovorí o  dlhodobých scenároch spotreby a  vyčerpania ropy. Nehovorí však o  momente, keď svetu dôjde palivo, ale o  tom, že sa ťažba bude postupne znižovať a  následne bude razantne stúpať cena ropy. Ropnému vrcholu sa preto tiež niekedy hovorí koniec lacnej ropy. Na základe súčasného vývoja ťažby a  spotreby ropy možno očakávať veľmi vážnu ropnú krízu pred uplynutím roku 2030. Jediným problémom je, že štvrtý ropný šok nemusí byť vôbec rýchlo zažehnaný, pretože viac ropy už nemusíme nájsť.