Zdroj foto: Freepik.com

Základný príjem sa objavuje v rôznych obmenách, v rôznych časoch a v rôznych krajinách. Základnou myšlienkou je zabezpečiť všetkým občanom krajiny nepodmienený príjem. Vo veľkom rozsahu a dlhodobo tento systém nefunguje, viacero krajín ho však testuje. Nateraz sa chýli ku koncu aj fínsky program základného príjmu zameraný na nezamestnaných. Dvojročný pokus sa na konci roku 2018 skončí, nebude pokračovať. 

Fínsko končí

Fínsko pokusy so základným príjmom ukončí na konci tohto roku, údaje z neho začne vyhodnocovať až na budúci rok. „Experiment sme spustili v januári 2017 a bude pokračovať do konca roku 2018. V súčasnosti neplánujeme pokračovať či rozširovať tento experiment po tomto termíne,“ uviedla Kela, fínska agentúra sociálneho zabezpečenia, ktorá projekt základného príjmu odštartovala. 

Fínsko do projektu zapojilo 2 000 dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí od štátu mesačne dostali ako základný príjem 560 eur. Ľudia zapojení do projektu si nemuseli hľadať prácu, ani sa zapájať do sociálnych programov či registrovať sa na úrade práce. Ak sa počas trvania projektu účastníci zamestnali, o nárok na základný príjem neprišli. 

Fínsko celý projekt zacielilo na nezamestnaných a rozhodlo sa prístup k situácii týchto ľudí zmeniť. Vláda v krajine prijala novú legislatívu a úplnú podporu v nezamestnanosti získajú iba ľudia, ktorí počas troch mesiacov odpracujú aspoň 18 hodín. Fínske úrady nevylučovali, že by základný príjem zaviedli, momentálne to však nie je aktuálne. 

Pokusy aj v iných krajinách

Pokusov o zavedenie základného príjmu bolo už niekoľko. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli pokusy o zavedenie základného príjmu v niektorých oblastiach v USA, navyše v osemdesiatych rokoch sa myšlienka základného príjmu objavila na Aljaške. Svoje skúsenosti má India či Namíbia. Stále živá je myšlienka základného príjmu v niektorých oblastiach Holandska aj Kanady.

Zaujímavá je situácia v Nemecku, kde taktiež existuje možnosť dostať sa k základnému príjmu. Na základe crowdfundingových zdrojov vznikla lotéria, ktorej výhrou je práve základný príjem na jeden rok. 

Plusy aj mínusy

Ekonomický koncept základného príjmu má výhody aj nevýhody. Základný príjem sa totiž môže použiť ako jeden z nástrojov na zmierňovanie sociálnej nerovnosti a chudoby. Navyše koncept základného príjmu môže byť v budúcnosti opäť aktuálny, keďže čoraz väčšia časť priemyslu je robotizovaná. Práve toto môže byť jeden zo spôsobov, ako prerozdeľovať zdroje v čase, keď budú ľudskú prácu nahrádzať stroje. Zároveň existujú úvahy o tom, že základný príjem môže priniesť efektívnejšie fungovanie štátu a rozpočtové úspory. 

Zástancovia základného príjmu hovoria aj o tom, že základný príjem môže prečistiť pracovný trh. Na pracovné pozície by sa mohli dostávať predovšetkým ľudia, ktorí chcú pracovať, zároveň by podľa zástancov základného príjmu vznikalo viac čiastočných úväzkov, sto ľudí by sa tak dokázalo „podeliť“ napríklad o 70 pracovných miest. 

Nevýhody zdôrazňovali napríklad švajčiarski občania, ktorí základný príjem v roku 2016 jednoznačne odmietli. Významnú úlohu pri všeľudovom hlasovaní Švajčiarov zohrali obavy z kondície verejných financií. V kampani tiež zaznievalo aj to, že s pretrhnutím väzby medzi príjmom a vykonanou prácou sa spájajú spoločenské riziká.

To, či základný príjem je nástrojom na zmierňovanie miery chudoby, je prinajmenšom sporné. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) analyzovala možnosti zavedenia minimálneho príjmu vo Fínsku, v Taliansku, vo Veľkej Británii a vo Francúzsku. Pre každú krajinu určila OECD výšku nákladov na aktuálne vyplácané sociálne dávky a na základe toho určila výšku základného príjmu, ktorý by mal tieto dávky nahradiť. Z pohľadu rozpočtu tak nevznikala žiadna dodatočná záťaž. Vo všetkých štyroch krajinách však výška základného príjmu nedosahuje príjem, ktorý je určený ako hranica chudoby. Ak by mal základný príjem zásadne znižovať mieru chudoby, potrebné by bolo výrazné zvýšenie daní. 

Účinok na verejné financie nie je jednoznačný. Podľa OECD by Fínsko a Taliansko dokázali poskytovať základný príjem vo výške súčasných dávok a dosiahnuť úsporu. Francúzsko by podľa OECD bolo v podstate na nule. Naopak, v prípade Veľkej Británie by si zavedenie základného príjmu vyžiadalo dodatočné náklady.

Základ v prerozdelení

Základný príjem funguje na princípe redistribúcie. Na základný príjem v rovnakej výške sa vo forme daní skladajú všetci občania. Tí vysokopríjmoví platia za rovnaký príjem relatívne viac ako občania s nízkym príjmom. Svetové ekonomické fórum upozornilo na údaje z USA, kde si 60 % relatívne chudobnejšieho obyvateľstva prerozdelilo na základnom príjme 1,8 bilióna USD. Títo ľudia na daniach zaplatili 900 miliárd USD, čiže skončili s prebytkom vo výške 900 miliárd USD. Zároveň 40 % najbohatších Američanov získalo na základnom príjme 1,2 bilióna USD, no na daniach zaplatili 2,1 bilióna USD. Títo ľudia sú teda v deficite 900 miliárd USD.