Málo negatívnych podnetov

NBS už od roku 2016 upozorňuje na riziká spojené s „peer-to-peer“ úvermi. Peer-to-peer úvery sú pôžičky, pri ktorých investor, ktorý má finančné prostriedky navyše, ich požičiava dlžníkovi, ktorému peniaze chýbajú. NBS varuje, že požičiavanie prostriedkov pomocou online platforiem je „konaním na vlastnú zodpovednosť“. Preto by si mali zúčastnené subjekty zvážiť riziká, ktoré sú spojené s požičiavaním prostredníctvom internetovej aukcie. 

„Táto činnosť rovnako ako aj subjekty, ktoré ju vykonávajú, nepodlieha dohľadu NBS. NBS upozorňuje verejnosť, že účasť na takomto spôsobe požičiavania prostredníctvom internetovej aukcie je konaním na vlastnú zodpovednosť zúčastnených subjektov, teda investor – veriteľ a záujemca – dlžník,“ upozorňuje NBS.

„NBS neregistruje žiadne podnety spotrebiteľov na tieto druhy pôžičiek. V minulosti ich bol zanedbateľný počet, doteraz menej ako päť.“

Tieto kolektívne pôžičky naozaj fungujú ako online služby a netýkajú sa finančných inštitúcií. Potrebný je v tomto prípade len sprostredkovateľ, ktorý spravuje danú online platformu. Na tejto platforme sa stretáva ponuka investorov a požiadavky dlžníkov. Investori tak môžu zhodnotiť svoje úspory vyššou sadzbou, aká je ponúkaná finančnými inštitúciami, a dlžník si zase môže požičať za nižšiu úrokovú mieru. Celý kolobeh funguje na princípe investor – sprostredkovateľ – dlžník. 

Napriek rizikám NBS ako orgán dohľadu nad subjektmi finančného trhu, v súčasnosti neregistruje žiadne sťažnosti. „Aktuálne neregistrujeme žiadne podnety spotrebiteľov na tieto druhy pôžičiek. V minulosti ich bol zanedbateľný počet, doteraz menej ako päť,“ hovorí Martina Vráblik Solčányiová, hovorkyňa NBS.

Ministerstvo financií aktuálne neplánuje poskytovanie peer-to-peer úverov regulovať. Situácia na trhu totiž v súčasnosti nie je hrozbou. „MF SR vie o existencii spoločností, ktoré dnes fungujú na princípe tzv. peer-to-peer. V prípade, že by sa situácia na finančnom trhu zhoršila natoľko, že by viedla k ohrozeniu záujmov občanov, ktorí sa zapojili do takýchto projektov, je MF SR pripravené zvážiť prípravu legislatívnej úpravy aj v tejto oblasti,“ hovorí Alexandra Gogová z tlačového odboru MF SR. 

Riziká aj kontrolné mechanizmy 

Podľa Róberta Chovanculiaka, analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), riziká pri tomto druhu služby existujú, no je to otázka osobného rozhodnutia ľudí, ktorí do tohto vzťahu vstupujú. „Samozrejme, tie riziká nie sú nikdy minimálne alebo úplne nulové. Je tam riziko, že sa niečo stane, a ten človek bude platobne neschopný, a peniaze už druhá strana, ktorá ich požičala, neuvidí. Ale keďže to funguje, ľudia ich používajú a peniaze sa im vracajú s nejakým úrokom, tak to má zmysel. No vždy je to na takom súkromnom rozhodnutí. Riziko je, aj keď vložím peniaze do nejakého indexového fondu na akciovom trhu, tiež to môže padnúť, tiež to môže rásť a neexistuje bezrizikové vloženie peňazí do nejakého aktíva,“ dodáva Chovanculiak.

„V prípade, že by sa situácia na finančnom trhu zhoršila, je MF SR pripravené zvážiť prípravu legislatívnej úpravy v oblasti peer-to-peer úverov.“

Riziká rovnakého druhu existujú aj v prípade, že si podnikatelia pomocou úverov od ľudí hľadajú podporu pre svoj projekt. Aj v tomto prípade NBS upozorňuje, že tieto platformy nepodliehajú dohľadu a za ich používanie si zodpovedá každý sám. NBS tiež upozorňuje, že finančné prostriedky, ktoré sú súčasťou činností spojených s crowdfundingom, nepodliehajú ochrane vkladov ani ochrane investícií.

Riziká síce sú, no samotné platformy, ktoré tieto služby poskytujú, si vytvárajú vlastné bezpečnostné mechanizmy. „(Platforma) sama si nejako skontroluje toho človeka, ktorý si chce požičať peniaze na nejaký nový produkt, ktorý chce vyrobiť. Tá platforma nepustí hocikoho, aby si tam projekt odprezentoval. Systémy to kontrolujú, či to je reálne, či ten človek nie je nejaký podvodník. Podľa štatistík na tých platformách nie je problém, že by tam niekto klamal, robil nejaké podvody. To sa často vylučuje,“ hovorí Róbert Chovanculiak.