Mladým sa na trhu práce darí podpriemerne

Uplatnenie mladých ľudí na Slovensku na trhu práce je v porovnaní s dvadsiatimi ôsmimi krajinami EÚ podpriemerné. Podiel ekonomicky aktívnych Slovákov vo veku 15 až 29 rokov sa pohybuje na úrovni okolo 60 %, zamestnanosť žien v rovnakom veku je vyše 40 %. Slovensko zaostáva najmä v oblasti ekonomickej aktivity žien. Zamestnanosť mladých ľudí v EÚ je v priemere podobná v prípade oboch pohlaví, dosahuje približne 60 %. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za rok 2016, ktoré však úrad zverejnil v júni 2018. 

Na Slovensku je relatívne vysoká zamestnanosť mužov vo veku 25 až 29 rokov, dosahuje 84,7 %, v tomto smere sme nadpriemer v rámci EÚ, keďže v rámci celého bloku dosahuje zamestnanosť v tejto vekovej kategórii úroveň 78,2 %. Absolútnym šampiónom v tomto smere je Malta, kde v tejto vekovej kategórii je miera zamestnanosti až 91,8 %. V prípade žien v rovnakom veku je miera zamestnanosti na Slovensku 62,8 %, v tomto prípade je však priemer EÚ 68 %. 

Celoeurópske hodnoty znižujú najmä problémové krajiny na juhu Európy. So zamestnanosťou mladých ľudí má problém už dlhšie napríklad Španielsko či Grécko, obrovský problém je aj v Taliansku. Miera zamestnanosti mladých mužov v Grécku vo veku 20 až 24 rokov je iba 26,4 %, priemer EÚ je 53,5 %. Zamestnanosť mladých Grékyň v tomto veku je iba 21 %.

Slovensko však má problém s dlhodobou nezamestnanosťou mladých ľudí. Kým priemer celej EÚ je v tomto prípade 33,9 %, na Slovensku je to až 49,6 %. Eurostat zaradil Slovensko do rovnakej skupiny ako Grécko, Taliansko a Bulharsko. Lepšie ako Slovensko je v oblasti dlhodobej nezamestnanosti mladých napríklad Španielsko. 

Podiel mladých stále klesá

Práve znižovanie počtu ekonomicky aktívnych ľudí na Slovensku je dôsledkom toho, že počet mladých na celkovom obyvateľstve rok čo rok klesá. Dokazujú to údaje zo Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Kým v roku 2012 predstavoval počet mladých na obyvateľstve viac ako 1,163 milióna mladých, dnes ich je približne o 100 tisíc menej. 

„Mladí Slováci sa za prácou chcú sťahovať skôr do zahraničia. Kým o sťahovaní v rámci krajiny uvažovalo v roku 2016 14 % mladých nezamestnaných ľudí, do zahraničia je ochotných ísť 23 % z nich.“ 

Podobne sú na tom čísla týkajúce sa EÚ. Celkovo bolo v roku 2016 v Európe približne 89 miliónov mladých, avšak pred štyrmi rokmi ich bolo o tri milióny viac. Podľa celkových štatistík sa Slovensko nachádza na siedmom mieste, prvé tri miesta podľa podielu mladých na obyvateľstve obsadzujú krajiny Cyprus, Malta a Veľká Británia. Práve Cyprus je jediná krajina z EÚ, v ktorej podiel mladých na celkovom obyvateľstve je viac ako 20 %. 

Mladí Slováci sa dívajú najmä za hranice, mnohí sa vrátiť nechcú

Správanie mladých Slovákov na pracovnom trhu sa vymyká trendu v oblasti migrácie. Vo všeobecnosti platí, že prevažná väčšina tých mladých nezamestnaných ľudí v EÚ, ktorí sú ochotní za prácou cestovať, rozmýšľa predovšetkým o presune v rámci vlastnej krajiny. Sťahovanie sa skôr do inej krajiny EÚ preferujú mladí ľudia v ôsmich krajinách EÚ. Slovensko však patrí ku krajinám, kde je túžba sťahovať sa do zahraničia relatívne silná. Kým o sťahovaní v rámci krajiny uvažovalo v roku 2016 14 % mladých nezamestnaných ľudí, sťahovať sa do zahraničia bolo ochotných 23 % z nich. V ukazovateli je Slovensko spomedzi krajín EÚ na druhom mieste, pred nami sa ocitlo iba Bulharsko. V rámci krajiny bolo ochotných cestovať za prácou 12 % mladých nezamestnaných Bulharov, skôr do zahraničia sa chystalo rovnako 23 % Bulharov. 

Prieskum Rady mládeže Slovenska z roku 2018 zároveň ukázal, že trvalé sťahovanie sa do zahraničia nevylučuje približne 30 % respondentov. 

Problém Slovenska spočíva najmä v tom, že Slováci sa zo zahraničia príliš domov neponáhľajú. Množstvo ľudí so skúsenosťou zo zahraničia ostane natrvalo v zahraničí. V roku 2016 reprezentatívny prieskum organizácie LEAF, ktorá pomáha Slovákom vrátiť sa zo zahraničia, ukázal, že až 74 % oslovených Slovákov pôsobiacich v zahraničí sa neplánuje vrátiť domov. 

Slovensko však vo svojej mladej generácii má skrytý výrazný podnikateľský potenciál. Podiel mladých podnikateľov, teda podnikateľov vo veku 15 až 29 rokov. Vo viacerých krajinách totiž môžu podnikať aj osoby, ktoré nedovŕšili vek 18 rokov. Počet mladých podnikateľov v pomere k pracujúcim mladým patrí na Slovensku k najvyšším, podľa údajov Eurostatu dosahuje podiel mladých podnikateľov približne 10 %. 

„Slovensko však má problém s dlhodobou nezamestnanosťou mladých ľudí. Kým priemer celej EÚ je v tomto prípade 33,9 %, na Slovensku je to až 49,6 %. Sme v rovnakej kategórii ako Grécko a Taliansko.“

Aj keď tento údaj môže vyznievať veľmi pozitívne, môže to byť symptóm problémového trhu práce. Vyšší podiel mladých podnikateľov je iba v Taliansku, Grécku a Rumunsku. Do čela sa teda dostávajú krajiny, ktoré majú problémový trh práce. Na opačnom konci spektra sa nachádzajú Rakúsko, Švédsko, Nemecko a Dánsko. Podiel mladých podnikateľov sa v týchto krajinách pohybuje na úrovni okolo troch percent, prípadne menej. Jednou z interpretácií by mohlo byť tvrdenie, že problémový trh práce je silným impulzom pre založenie vlastného podnikania. 

Napriek tomu platí, že na sťahovanie sa za prácou nebolo v roku 2016 pripravených 56 % mladých nezamestnaných Slovákov. S takýmto skóre sa radíme k nadpriemeru EÚ, keďže priemer za celý blok je 50 %. Rekordérom je Malta, až 73 % miestnych mladých nezamestnaných nie je ochotných sa presúvať za prácou ani po ostrove, no nechcú ísť pracovať ani inde do EÚ. Na opačnom konci rebríčka je Portugalsko. Cestovať za prácou, či už po krajine, alebo do iného členského štátu EÚ, nie je ochotných len 29 %. V rámci celej EÚ v roku 2016 za svojou pracovnou pozíciou skutočne odišlo menej ako jedno percento mladých nezamestnaných ľudí. 

Slovensko skoro na chvoste 

Motiváciou k sťahovaniu za prácou je samozrejme vyššie ohodnotenie. Slovensko sa mzdovým ohodnotením nemôže veľmi chváliť, pretože sa nachádza veľmi nízko pod priemerom EÚ. Kým priemerný disponibilný príjem mladých na Slovensku je 585 eur, priemer EÚ predstavuje hodnotu 1427 eur. 

Na prvom mieste sa v ohodnotení mladých nachádza Luxembursko so mzdou 2786 eur. Za ním nasleduje Rakúsko s ohodnotením 1996 eur a na treťom mieste je Írsko, kde mladý človek zarobí v priemere 1956 eur. Na opačnom konci sa nachádza Rumunsko, ktoré z krajín EÚ skončilo ako posledné a v priemere zarobí mladý v tejto krajine 195 eur. 

Nízku atraktivitu Slovenska podčiarkuje aj to, že mzdové očakávania mladých slovenských absolventov sú vyššie. „Postavenie absolventa vysokej školy je dnes lepšie ako v minulosti. Záujem firiem o týchto uchádzačov sa zvyšuje. Aj to môže byť jeden z impulzov, prečo absolventom rastú mzdové nároky,“ uvádza portál Profesia.sk s tým, že  priemerný očakávaný plat absolventa v roku 2017 predstavoval podľa portálu 995 eur. Najviac si pýtajú absolventi Fakulty špeciálnej techniky Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, očakávajú plat 1 399 eur. Na druhej pozícii v tesnom závese sú absolventi Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Očakávajú plat 1 328 eur. „Absolventi, ktorí majú nadpriemerné očakávania, vyštudovali výlučne odbory spojené s technikou, informatikou, či strojníctvom,“ hovorí Profesia.sk.  Najmenší záujem pracovať vo svojom odbore majú absolventi v oblasti zdravotníctva, pedagogiky a prírodných vied.