Zdroj foto: shutterstock

Slováci sporia konzervatívne

Väčšinu úspor a investícií majú Slováci v konzervatívnych a nízko výnosových investičných produktoch v bankách a podielových fondoch. Upozorňuje na to spoločnosť Across Private Investment „Peniaze Slovákov, ktoré sú uložené na bežných a termínovaných účtoch, za prvý polrok prerábali. Slováci zhodnotili svoje úspory v bankách v priemere len o 0,29 %. Reálne zhodnotenie vkladov po zohľadnení inflácie však dosiahlo mínusovú hodnotu, a to -1,8 %,“ upozorňuje firma Across Private Investment. 

„Pozoruhodný je fakt, že čistá hodnota majetku Slovákov v bankách klesla na 0,9 miliardy eur, kým v roku 2016 predstavovala 3,8 miliardy eur. Ak bude tento trend pokračovať, onedlho budú Slováci bankám dlžiť viac peňazí, než v nich budú mať uložené,“ upozornil Maroš Ďurik, generálny riaditeľ Across Private Investments. Dodal, že „za prvý polrok sa zvýšilo zadlženie klientov bánk až o 2,1 miliardy eur, pričom za celý uplynulý rok to bolo 3,2 miliardy eur.“ doplnil.

Hodnota majetku v podielových fondoch zostala na úrovni 7,7 miliardy eur. Štruktúra investícií sa príliš nezmenila, dominujú dlhopisové (18,1 %), realitné (16,1 %) a akciové fondy (12,8 %). V pluse skončili len realitné fondy (1,7 %), ostatné sa ocitli v mínuse. Na správcovských a depozitárskych poplatkoch zaplatili Slováci za prvý polrok 2018 približne 50 mil. eur.

Pracovné miesta na Slovensku sú v rámci krajín OECD najviac ohrozené automatizáciou 

Stredná a východná Európa bude v nasledujúcich rokoch čeliť významnému vplyvu automatizácie a náhrade mnohých súčasných pracovných miest strojmi. Najvýraznejšie by to podľa najnovších údajov OECD malo postihnúť Slovensko, pričom ohrozených je až 34 % pracovných miest. Najmenší dopad sa očakáva v škandinávskych krajinách, napríklad v Nórsku sa to dotkne len zhruba 6 % súčasných pracovných pozícií. 

„Vo všeobecnosti možno povedať, že ohrozená je najmä stredná a východná Európa, dokopy robotizácia výraznejšie zasiahne pracovné miesta v 21 krajinách OECD. Na druhej strane najmenej postihnuté budú škandinávske krajiny, ale aj Veľká Británia, Severná Amerika či Nový Zéland,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

Na Slovensku je najviac ohrozených pozícií na západe krajiny, a to až 40 % súčasných miest. Nahradzované by podľa OECD mohli byť menej kvalifikované profesie.

„Naopak, profesie ako učitelia, zdravotné sestry, terapeuti, fyzioterapeuti či doktori zostanú vždy nenahraditeľnými. Čím vyššia potreba vzdelania a praxe, tým je menšia pravdepodobnosť náhrady strojmi,“ doplnila Buchláková. 

Aktuálne najohrozenejšími pracovnými pozíciami sú pracovníci vo fastfoodoch, v call centrách či obsluhovači strojov. Začiatkom tohto storočia bolo každý rok zaradených do prevádzky zhruba 100 tisíc priemyselných robotov. V roku 2016 ich bolo vyrobených a zaradených už vyše 300 tisíc.  

Slováci sú vo finančnej gramotnosti podpriemerní. 

Znalosti Slovákov o financiách sú naďalej podpriemerné. Potvrdil to  prieskumu Poštovej banky o vzťahu Slovákov k peniazom. „Čo sa týka sebavedomia v otázke financií, to nám nechýba. Za finančne gramotných sa považuje takmer 80 % Slovákov, viac si veria muži a ľudia v produktívnom veku,“ hovorí Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky. „Ani finančne sebavedomí však nedosiahli lepšie skóre v porovnaní s tými, ktorí rovno uviedli, že financiám nerozumejú. Z maximálneho počtu šiestich bodov za správne odpovede väčšina respondentov získala iba jeden,“ dodáva L. Žáčková.

„Mesačne dokáže zo svojej výplaty niečo odložiť 61 % Slovákov, v priemere je to 131 eur. Výška tejto sumy sa za ostatné 4 roky mierne zvýšila, a to o 8 eur. Vyše polovica z tých, čo sporia, si odkladá peniaze bez konkrétneho účelu a takmer traja z desiatich našincov majú peniaze uložené neefektívne,“ uvádza banka. 

Vysokoškoláci najviac míňajú na bývanie a stravu 

S nástupom na vysokú školu, kedy sa vo väčšine prípadov musia mladí sťahovať desiatky kilometrov od domova a do veľkej mieri sa osamostatniť, prichádza aj prvá finančná facka. Okrem zábavy už musia rozumnejšie hospodáriť s financiami, aby si zaplatili internát či privát, stravu, štúdium a ešte im prípadne zostala rezerva. V priemere majú 273 eur mesačne, približne pätina má však menej ako 50 eur. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie mladých ľudí.

Takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu. 16 % si odložia na sporenie. Na voľný čas a zábavu vyčleňujú mesačne len 12 % zo svojich príjmov. 

Pravidelne si sporí  6 z 10 vysokoškolákov. Vôbec si nešetrí každý ôsmy. Najzodpovednejší sú študenti zo stredného Slovenska, pravidelne si sporia dve tretiny z nich. Najčastejšie si odkladajú na účet v banke (74 %), nasleduje špeciálne miesto niekde doma (42 %). 

Ľudí bez práce naďalej ubúda

Z evidencie nezamestnaných odišlo v auguste takmer dvetisíc ľudí. Celková miera nezamestnanosti sa tak znížila oproti júlu o 0,07 percentuálneho bodu a dosiahla 6,53 %. Poklesla aj evidovaná miera, a to o 0,05 percentuálneho bodu na 5,42 %. Zo 79 okresov dosiahlo až 48 evidovanú nezamestnanosť pod 5 %.

Úrady práce evidovali na konci augusta 179 343 uchádzačov o zamestnanie. Medzimesačne sa ich počet znížil o 1 979 osôb, medziročne o 30 575 ľudí. Z nich bolo ihneď pripravených nastúpiť do práce 148 935. „Približne 43 % je v evidencii do šiestich mesiacov, ďalších približne 17 % je evidovaných dlhšie ako pol rok, avšak menej ako rok. To je kategória ľudí, ktorí nedávno pracovali a mohli by si rýchlejšie nájsť zamestnanie, pretože majú skúsenosti," hodnotí vývoj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. 

Zvyšných 40 % evidovaných nepracovalo viac ako rok. „Pre nás je veľmi pozitívne, že každý mesiac ubúda dokonca extrémne dlhodobo nezamestnaných, čiže tých, čo nepracovali viac ako štyri roky. V auguste ich ubudlo 769, medziročne je ich však menej o takmer 12-tisíc,“ dopĺňa minister.