Zdroj foto: Shutterstock

V dôsledku falšovania stráca Slovensko 600 miliónov eur ročne

Slovensko stráca každoročne v dôsledku falšovania spotrebného tovaru 600 miliónov eur. Na jedného obyvateľa krajiny to vychádza 111 eur. Vyplýva to zo správy Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Úrad skúmal 13 odvetví tovaru. Z údajov vyplynulo, že v dôsledku prítomnosti falošných výrobkov na trhu dosahujú priame ročné straty v odvetviach 60 miliárd eur, čo zodpovedá 7,5 % ich predaja. 

Straty sú vo výške 116 eur na občana EÚ ročne. Legitímni výrobcovia vyrábajú aj zamestnávajú menej ľudí. Priama strata v týchto odvetviach sa vyčísľuje na 434 000 pracovných miest. Na Slovensku sa každoročne stráca 15,3 % priameho predaja. 

Ukrajinci a Rumuni zakladajú firmy na Slovensku raketovým tempom

Najaktívnejšími zahraničnými vlastníkmi slovenských firiem sú v posledných troch rokoch Ukrajinci a Rumuni. Vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti Bisnode. Podľa databáz Bisnode na Slovensku aktuálne podniká 1 830 ukrajinských a 1 228 rumunských firiem a ich počet každoročne narastá. Kým v roku 2016 vlastnili Ukrajinci 1 488 firiem, dnes je to o 342 firiem viac. Podobné čísla zaznamenali aj rumunskí podnikatelia, ktorí u nás v rovnakom období založili dovedna 338 podnikov. Najviac novozaložených firiem podniká v oblasti obchodu, služieb, cestnej prepravy a stavebníctva. 

„Záujem ukrajinských a rumunských podnikateľov o zakladanie firiem na Slovensku súvisí najmä so situáciou na miestnom trhu práce, ktorý, ako viaceré firmy už dlho hovoria, ovplyvňuje nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Navyše, pre podnikateľov z Ukrajiny je zaujímavá aj teritoriálna blízkosť,“ hodnotí analytička Bisnode Petra Štěpánová. „Počtom novozaložených firiem sa podnikatelia z týchto krajín stávajú po Čechoch a Maďaroch najaktívnejšími zahraničnými vlastníkmi tuzemských firiem,“ dodáva.

Podobná situácia je aj v Českej republike. Rumuni sú medzi zahraničnými vlastníkmi českých firiem v posledných piatich rokoch jednoznačne najaktívnejší. Od roku 2014 sa počet českých firiem s rumunskými majiteľmi zvýšil o 179 percent.

Slováci majú obavy z neschopnosti splácať úver, omeškajú sa len výnimočne

O spotrebný úver žiadajú častejšie ženy, so žiadosťou o vyššiu čiastku v podobe hypotéky do banky prichádzajú väčšinou muži. Do omeškania v splácaní sa častejšie dostávajú muži. Ukázal to prieskum Poštovej banky. „Kým u žien bola vlani miera zlyhávania úverov približne na úrovni 1,5 %, u mužov evidujeme 3 % zlyhaných úverov za posledný rok,“ upresňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Najviac spotrebných úverov majú klienti vo veku od 40 do 50 rokov, najväčšiu mieru zlyhávania úverov eviduje banka u 20 až 24-ročných klientov. „V uplynulom roku sa do omeškania dostalo až 5 % z nich. V splácaní sú najdisciplinovanejší ľudia po štyridsiatke. Súvisí to s tým, že mladí ešte nemajú pravidelný príjem, ani rezervu na vykrytie jeho dočasného výpadku a starší majú navyše aj lepšiu finančnú disciplínu,“ dodáva Žáčková.

Z prieskumu ďalej vyplýva, že všetky vekové kategórie majú obavu o svoju finančnú budúcnosť, z čoho vyplýva aj neistota v otázke schopnosti splácať úvery. Najopatrnejší sú ľudia do 35 rokov, pravdepodobne aj z dôvodu nižšej rezervy, z ktorej by mohli čerpať pri prípadnom výpadku príjmu. Slováci vo veku 46 rokov a viac sú v otázke zadlžovania sa sebaistejší. Rozdiely medzi mužmi a ženami sú minimálne. Mierne väčšiu istotu pri splácaní úverov však predsa len majú muži.

Spotrebiteľské ceny v máji medziročne spomalili rast

V máji 2018 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 2,6 %. Ide o spomalenie z hodnoty 2,9 %. Jadrová inflácia dosiahla hodnotu 3 % a čistá inflácia hodnotu 2,4 %.  „Dôvody citeľnejšieho spomalenia medziročnej inflácie nájdeme v korekcii aprílového nárastu cien leteniek, pokračujúcemu trendu predsunutej sezóny pri odevoch, či rýchlejšom ako očakávanom spomalení medziročného rastu cien potravín. Naopak, rastúce ceny ropy na svetových trhoch vrátili po roku ceny pohonných hmôt k dvojciferným dynamikám medziročného rastu,“ upozorňuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

V máji 2018 oproti aprílu 2018 úhrnnú infláciu jadrová inflácia ovplyvnila 0,01 percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny a nepriame dane úhrnnú infláciu neovplyvnili. Ceny potravín jadrovú infláciu ovplyvnili -0,01 p. b., čistá inflácia jadrovú infláciu ovplyvnila 0,02 p. b. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.