Zdroj foto: Freepik.com

Čo sa má v prípade štátnej zmeniť?

• Menia sa požiadavky na dokladovanie účelu
• Pre prémiu by mal existovať príjmový strop, nezískali by ju všetci sporitelia
• Meniť sa má vzťah medzi prémiou a medziúverom
• Novela navrhuje nový systém určovania výšky štátnej prémie 

Z pohľadu nároku na štátnu prémiu bude dôležitá hranica troch rokov. Ak Sporiteľ bude sporiť kratšie ako tri roky, automaticky stráca nárok na štátnu prémiu. „Nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ zruší zmluvu o  stavebnom sporení v  čase do troch rokov od jej uzatvorenia,“ hovorí novela s tým, že nárok nezaniká, ak dôjde k  zrušeniu zmluvy o  stavebnom sporení v  dôsledku smrti alebo invalidity.

Ak klient zruší zmluvu o sporení v čase po troch rokoch, nárok na prémiu automaticky nezaniká, no  rozhodovať bude účel, na ktorý sa prostriedky použijú. „Nárok na štátnu prémiu zaniká, ak stavebný sporiteľ zruší zmluvu o  stavebnom sporení v  čase po troch rokoch od jej uzatvorenia a  prostriedky získané stavebným sporením vrátane poskytnutej štátnej prémie nepoužije na stavebné účely,“ uvádza novela.

Dokladovanie účelu aj po šiestich rokoch

Rezort financií chce takto zvýšiť adresnosť poskytovania štátnej prémie. „Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto by malo dôjsť napríklad k zrušeniu inštitútu takzvaných priateľských sporiteľov, ktorý výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli, ako jediný subjekt na trhu dokladovať, že prostriedky naozaj použili na stavebné účely, rekonštrukciu, či kúpu nehnuteľnosti. V  praxi sa tak často stávalo, že zo štátom  podporených prostriedkov stavebného sporenia  si sporitelia kupovali autá, cennosti, či iné luxusné tovary,“ informuje ministerstvo. Priateľskí sporitelia sú stavební sporitelia, ktorí sporia viac ako šesť rokov. Z toho dôvodu v súčasnosti nemajú povinnosť dokladovať účel použitia nasporených prostriedkov.

Príjmový strop

Pre štátnu prémiu bude v duchu navrhovanej novely platiť príjmový strop. Rezort financií navrhuje rovnaký limit, aký platí pre dotované hypotéky určené mladým ľuďom. Na štátnu prémiu by teda mali mať nárok tí sporitelia, ktorých príjem nepresahuje 1,3 násobok priemernej mzdy v  národnom hospodárstve. Zároveň k prémii by sa mali dostať iba sporitelia, ktorí dosiahli vek osemnásť rokov. „V  súčasnosti ju môže získať každý, bez ohľadu na vek alebo príjem, teda aj deti, starí rodičia a  ďalší príbuzní. V  praxi sa tak stáva, že dochádza k rozloženiu ročných vkladov na viaceré zmluvy, čím môžu výhody štátnej podpory stavebného sporenia špekulatívne využívať aj osoby s  vyššími príjmami,“ vysvetľuje ministerstvo financií.

Medziúver bez prémie

Tvorcom návrhu novely sa zároveň nepáči vysoký podiel čerpaných medziúverov. „Objem novoposkytovaných medziúverov veľmi výrazne, približne až pätnásťnásobne, prevyšuje objem novoposkytovaných zvýhodnených stavebných úverov a  štát tak prostredníctvom štátnej prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie, a  to na úkor zvýhodnených stavebných úverov, ktorých poskytnutie by malo byť akoby ďalšou prémiou za predchádzajúce dlhodobé sporenie,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele. Ministerstvo preto navrhuje, aby sporitelia čerpajúci medziúver nemali nárok na štátnu prémiu. 

Nový výpočet

Meniť by sa mal aj spôsob výpočtu štátnej prémie. V čase nízkych úrokových sadzieb sa totiž výška prémie zdá ministerstvu príliš vysoká. „Percentuálna výška štátnej prémie sa síce určuje na základe výpočtu podľa vzorca uvedeného v  prílohe zákona, ktorý vychádza z  referenčnej sadzby odvíjajúcej sa od priemerných výnosov štátnych dlhopisov, zákon však zároveň ustanovuje, že nemôže byť nižšia ako 5 % z  ročného vkladu a  vyššia ako 15 % z  ročného vkladu,“ upozorňuje rezort. 

Práve určené minimum v súčasnosti štát považuje za problém. „V  súčasnej situácii to znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z  ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z  ročného vkladu, čo je desaťnásobne viac,“ píše sa v dôvodovej správe.

Podľa návrhu by sa výška štátnej prémie určovala raz ročne s prihliadnutím na štátny rozpočet. Navrhuje sa, aby sa percentuálna výška štátnej prémie, ako aj maximálna suma štátnej prémie na kalendárny rok, ustanovovala zákonom o  štátom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Nový spôsob  stanovenia štátnej prémie na príslušný kalendárny rok umožní medziročne promptne reagovať na možnosti štátneho rozpočtu vo vzťahu k štátnej podpore stavebného sporenia,“ uzatvára ministerstvo.