Zdroj foto: Shutterstock

„Sme radi, že naše argumenty spojené s tým, aby sa daň nezavádzala v životnom poistení, boli vypočuté... Bolo by to veľmi nezvyčajné a skôr by sme tvorili výnimku v rámci krajín Európy,“ povedal Vladimír Bakeš, prezident Slovenskej asociácie poisťovní (SLASPO) a predseda predstavenstva spoločnosti Kooperativa. Upozorňuje na to, že v niektorých krajinách síce takáto daň existuje, no spolu s ňou sa objavujú aj určité daňové úľavy. Poisťovne už dlhší čas upozorňujú, že na Slovensku podobný systém podpory životného poistenia chýba. 

V návrhu, ktorý sa objavil po medzirezortnom pripomienkovom konaní, už zdanenie životného poistenia neobsahuje, rovnako z návrhu vypadlo viacero nenulových sadzieb a zostala len sadzba vo výške 8 %. 

Retroaktivita

Samotné poisťovne vyčítajú návrhu predovšetkým to, že je retroaktívny. Daň sa má vyberať z platieb, ktoré poisťovne od klientov získajú po 1. októbri 2018. Po uplatnení dane budú mať k dispozícii len 92 % platby od klienta. Problém a retroaktivitu však poisťovne vidia v tom, že daň sa bude vyberať z platieb, ktorých kalkulácia s daňou nepočítala. „Vidíme veľký problém v retroaktivite navrhovaného zákona,“ hovorí Bakeš. 

Poisťovne sa jednoducho obávajú toho, že daň môže ohroziť schopnosť poisťovní riešiť poistné udalosti. „Daň berie z toho, čo má slúžiť na poistné krytie. Je to z dôvodu, že túto daň zavádza retroaktívne. Tvrdenie, že iba nahrádzame odvod, ktorý sme zaviedli v minulom roku, nie je pravdivé, lebo odvod platil len na zmluvy uzavreté po 1. januári (2017),“ hovorí Žáková. 

„V prípade schválenia zákona v navrhovanej podobe členské poisťovne SLASPO zvažujú podanie na Ústavný súd SR.“

Samotné štátne orgány sa pridávajú k tým kritikom, ktorí majú principiálne výhrady a hovoria o retroaktivite. Generálna prokuratúra je presvedčená, že na zavedenie dane doplatí klient. „Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou teda sankcionuje zodpovedné správanie poistníkov. Navyše by sa predložená právna úprava mala vzťahovať aj na poistné vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy. Tým predložený návrh nerešpektuje jeden zo základných princípov právneho štátu – zákaz retroaktivity,“ uviedla generálna prokuratúra v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 

Poistné podmienky tiež podľa poisťovní nie sú pripravené na príchod zdanenia. „Vidíme veľké riziko retroaktivity,“ hovorí Roman Juráš, predseda predstavenstva spoločnosti Generali. „Naše poistné podmienky, ktoré máme na Slovensku, vôbec nemajú možnosť, že by sme mohli upravovať poistné vzhľadom na nejakú poistnú daň,“ dopĺňa.

„Neradi by sme sa dostali do situácie, že my budeme od klientov jednostranne žiadať vyššie poistné a bude to protizmluvný krok,“ súhlasí Bakeš s tým, že poistné podmienky nikdy nepočítali s tým, že by poisťovňa mala v strede poistného obdobia zvyšovať poistné. „Na druhej strane, pokiaľ to nespravíme, tak porušujeme iné predpisy o dostatočnosti poistného na krytie všetkých nákladov. Na to sú zákony, my nemôžeme predávať produkty pod cenu,“ doplnil Bakeš. 

„Zvýšenie cien o tri až štyri percentá bude znamenať, že poisťovne budú na nule.“

Poisťovne sú pripravené namietať retroaktivitu dane aj na Ústavnom súde SR. „V prípade schválenia zákona v navrhovanej podobe členské poisťovne SLASPO zvažujú podanie na Ústavný súd SR,“ uvádza SLASPO.

Ďalšie problémy

Poisťovne sú presvedčené, že ministerstvo financií, ktoré je autorom zákona o poisťovníctve, teraz vlastnú reguláciu oslabuje. „Samo ministerstvo teraz týmto návrhom zákona o dani z poistenia ako keby rozbíjalo zákon o poisťovníctve, pretože narúša našu činnosť,“ hovorí Jozefína Žáková, generálna riaditeľka SLASPO.

Problémom podľa poisťovní je aj to, že daň, ako je naformulovaná, nemá presne určeného daňovníka. Nie je teda jasné, kto je daňou zaťažený. „V návrhu, ktorý sme dostali, respektíve bol pripomienkovaný, nie je definovaný daňovník, to je zásadná vec,“ hovorí Juráš. Poisťovne si z vypočítaného poistného budú môcť nechať len 92 %, súčasťou poistného je však krytie rizík, náklady poisťovne a aj určitý primeraný zisk. Z toho dôvodu poisťovne považujú za nejasné to, že kto je daňovníkom. 

„Ministerstvo financií navrhovanou daňou sankcionuje zodpovedné správanie poistníkov.“

Jednou z možností by bolo oddeliť daň od vybratého poistného, v takom prípade by poisťovne vybrali sto percent poistného a z tejto sumy by sa navyše vyrubila daň vo výške osem percent. „V krajinách, kde existuje určitá forma poistnej dane, je celkom jednoznačne oddelená od poistného ako takého, čo znamená, že daňovníkom je poistník,“ hovorí Martin Žáček, predseda predstavenstva spoločnosti Uniqa.

„Čo nás veľmi rozrušuje, je obsah zákona z pohľadu časovej implementácie a aplikácie na existujúce poistné zmluvy,“ hovorí Bakeš. „Prvý október je veľmi krátky čas na implementáciu do našich informačných systémom, je to náročné na čas, peniaze aj energiu,“ dopĺňa Bakeš. 

Problematická je aj výška sadzby, ktorá sa predstaviteľom poistení zdá, vzhľadom na nízky počet poistených ľudí na slovenskom trhu, privysoká. Samotné poisťovne hovoria o tom, že počas diskusií s ministerstvom financií navrhovali sadzby na úrovni troch až štyroch percent. 

Poisťovne sa zároveň obávajú toho, že nová daň bude pre nich znamenať, že sektor neživotného poistenia sa stane stratovým. „Nová zamýšľaná daň predstavuje výrazné dodatočné zaťaženie... Neživotné poistenie v európskych poisťovniach pracuje s profitabilitou medzi štyrmi až piatimi percentami, je preto logické, že osempercentné zaťaženie nemôžu poisťovne vstrebať bez toho, aby sa dostali do straty,“ hovorí Žáček. 

Ceny zrejme porastú

Z toho vyplýva, že daň môže znamenať zvýšenie cien. Poisťovne totiž upozorňujú na to, že pri ziskovosti neživotného sektora na úrovni od štyroch do piatich percent bude znamenať zvýšenie cien o tri až štyri percentá, že poisťovne budú na nule. Podľa Vladimíra Bakeša by teda zavedenie dane mohlo znamenať, že poistné pôjde hore o 8 až 9 %. 

Zároveň existuje možnosť, že poisťovne by mohli na novú situáciu zareagovať výraznejším zvyšovaním cien, aby nové uzavreté zmluvy dokázali určitým spôsobom vykrývať straty, ktoré vzniknú z tých zmlúv, ktoré s daňou nepočítali. Ide však skôr o teoretickú možnosť. „Pravdepodobne by asi došlo k prekleňovaciemu obdobiu, keď by sme museli z nových cien získať dostatok prostriedkov na to, aby sme vedeli vykryť stratu z portfóliovej dane. Je to prvá možnosť, ktorá sa ponúka, no pri množstve nových zmlúv, ktoré sa uzatvárajú, ide skôr o hypotetickú možnosť,“ povedal Vladimír Bakeš s tým, že keby sa ceny zdvihli napríklad o 15 %, tak sa zníži atraktivita nových poistení. 

Návrh zákona v medzirezortnom pripomienkovom konaní odmietli aj zástupcovia verejnosti. Na zdaňovanie zisku nevidia žiadny dôvod. „Chýba akákoľvek logika, prečo by mala právnická alebo fyzická osoba platiť daň z poistenia. Poistenie nie je prostriedok na získanie nejakej výhody alebo na dosahovanie zisku, naopak, ide o nákladovú položku, aby poistený nedosahoval škodu. Nie je nám preto známy dôvod, prečo by sociálny štát mal zdaňovať náklady právnických a fyzických osôb,“ uvádza sa v pripomienke formulovanej v mene verejnosti.