BRATISLAVA 31. augusta (WebNoviny.sk) - Aktuálny vývoj iniciatívy Východného partnerstva pred nadchádzajúcim novembrovým summitom bola hlavná téma stretnutia ministrov krajín Visegrádskej štvorky a šiestich krajín Východného partnerstva v Budapešti. Za Slovensko sa na ňom zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek.

Odporúčame:Minister Lajčák predstavil v Indii priority zasadnutia OSN a vzájomnú spoluprácu so Slovenskom

Na stretnutí v Budapešti sa zúčastnili aj eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn a v mene predsedníckej krajiny Rady EÚ Sven Mikser, minister zahraničných vecí Estónska. Stretnutie sa konalo na pozvanie ministra zahraničných vecí a obchodu Maďarska Pétera Szíjjárta v rámci maďarského predsedníctva Visegrádskej štvorky.

Kľúčový partner

„Stabilizácia východného susedstva Európskej únie je strategickým záujmom Slovenska a jedna z priorít slovenskej zahraničnej politiky. Aktívne podporujeme reformné procesy v partnerských krajinách, ktoré vedú k ich modernizácii a zvyšujú ich stabilitu, odolnosť voči vonkajším a vnútorným výzvam, sociálny a hospodársky rozvoj a prosperitu,“ uviedol Lukáš Parízek vo vystúpení.

Odporúčame:Lajčákovi bude počas Valného zhromaždenia OSN radiť americký ekonóm

Krajiny východného susedstva vnímame ako našich kľúčových partnerov. Piaty výročný summit, ktorý sa uskutoční v novembri v Bruseli, by mal ponúknuť aj jasnú politickú víziu pre ďalší rozvoj vzťahov medzi EÚ a východnými partnermi v nasledujúcich rokoch.

Nová dynamika iniciatívy

Johannes Hahn v mene Európskej komisie vo svojom vystúpení uviedol, že stretnutie v Budapešti je dôležitou platformou pre diskusiu o novej dynamike iniciatívy Východného partnerstva. Za najdôležitejšie považuje nekonfrontačný štýl debaty. Hahn ďalej označil ako kľúčovú implementáciu takzvaných dvadsiatich strategických cieľov Východného partnerstva, ktoré by mali byť naplnené do roku 2020.

Odporúčame:Brusel schválil peniaze na úsek D3 Svrčinovec – Skalité

Účastníci ďalej diskutovali o možnostiach budovania energetických prepojení v rámci Východného partnerstva s Európskou úniou. Energetika je agendou tretej platformy Východného partnerstva. Pracovný program sa zameriava na rozvoj prepojení elektrickej energie, plynu a ropy a diverzifikácie dodávok, energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje, posilnenie regulačného rámca jadrovej bezpečnosti a konvenčné aj nekonvenčné zdroje.

Podpora vzťahov

Východné partnerstvo je projekt Európskej únie (EÚ) zameraný na podporu vzťahov s krajinami na východ od jej hraníc. Patrí sem šesť postsovietských štátov – Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.

Odporúčame:Danko verí, že Deň otvorených dverí v NR SR bude dôstojnou oslavou 25. výročia prijatia Ústavy SR

Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko sú taktiež členmi Energetického spoločenstva zameraného na prenos legislatívy EÚ do právnych systémov členských krajín. Azerbajdžan je významnou producentskou krajinou zemného plynu. Všetky krajiny však deklarujú záujem o spoluprácu v oblastiach využívania obnoviteľných zdrojov, zvyšovania energetickej efektívnosti a ďalších projektoch v oblasti energetiky.

Viac k témam: Lukáš Parízek, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, V4 Visegrádska štvortka, Východné partnerstvoZdroj: Webnoviny.sk - style="text-decoration: underline">Krajiny východného susedstva vnímame ako našich kľúčových partnerov, povedal Parízek © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.